Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Každému narovnako

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Švajčiarski voliči v referende zamietli zavedenie nepodmieneného všeobecného základného príjmu. No diskusia o tejto myšlienke pokračuje. A princíp, ktorý je za tým, si zaslúži hlbšiu diskusiu, než len rýchle odbavenie mávnutím rukou.

Až 77 percent Švajčiarov zamietlo v referende iniciatívu, ktorej výsledkom malo byť, že by dospelý človek dostával nepodmienený základný príjem vo výške 2 500 frankov (asi 2 300 eur), kým dieťa 625 frankov (572 eur) mesačne. A je jedno, či by ten dospelý pracoval, alebo nie, bol bohatý, prípadne chudobný. Náklady na tento koncept by presahovali tretinu švajčiarskeho HDP, no keďže základný príjem mal v podstate nahradiť existujúci sociálny systém, jeho zástancovia hovorili o hre s nulovým súčtom.

Slovákovi navrhovaná suma vyrazí dych. Treba však pripomenúť, že priemerná hrubá mesačná mzda v alpskej krajine je v prepočte približne 5 700 eur. A vzhľadom na vysoké životné náklady by mal vo väčších švajčiarskych mestách človek problém vyžiť na úrovni aj z navrhovanej sumy 2 300 eur. Napríklad len za nájom v prípade jednoizbového bytu tam človek môže zaplatiť aj 1 700 eur.

naľavo aj napravo

Myšlienka zavedenia základného nepodmieneného príjmu väčšinou zaznieva z ľavicovo-alternatívnych kruhov. A to jedným dychom s nápadmi ako sú priama demokracia či štvordňový pracovný týždeň. Vo Švajčiarsku sa proti iniciatíve postavili všetky politické strany s výnimkou zelených a pirátov.

Aké sú argumenty zástancov? Základný príjem má človeku zobrať existenčný strach, že zostane bez peňazí. A povzbudiť ho na „skutočnú“ sebarealizáciu. Tá môže mať formu podnikania – základný príjem by vraj znížil riziko pre jednotlivca. Ľudia by tiež údajne boli ochotnejší zapájať sa trebárs do málo výnosných kultúrnych aktivít, keby mali príjem zabezpečený od štátu. Prípadne by sa ochotnejšie angažovali spoločensky a politicky...

Lenže existenčnej úzkosti má občana zbavovať aj ponuka služieb zo strany tradičného sociálneho štátu (ak si teda odmyslíme úzkosť napríklad živnostníka z exekúcie, lebo nevie, z čoho zaplatí predpísané odvody). A tak sa objavujú aj ďalšie argumenty. Napríklad, že základný príjem sa stane nevyhnutnosťou v ekonomike, kde čoraz viac pracovných miest nahrádza robotizácia. Alebo, že pomáha odmeňovať prácu, ktorá nie je na trhu zaplatená.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite