Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kolaps podľa Diamonda

. .časopis .literatúra

Veľká otázka, očakávané odpovede, v mnohom vedecká presnosť, v niečom nečakaná slepota, niekoľko výstižných postrehov, zopár produkčných lapsusov, strašne veľa slov. Najnovšia kniha Jareda Diamonda.

Veľká otázka, očakávané odpovede, v mnohom vedecká presnosť, v niečom nečakaná slepota, niekoľko výstižných postrehov, zopár produkčných lapsusov, strašne veľa slov. Najnovšia kniha Jareda Diamonda.


Kniha Kolaps je pokračovaním najúspešnejšej Diamondovej knihy Osudy lidských společností. V nej sa tento literárne aktívny americký biológ zamýšľal nad tajomstvami úspechov veľkých civilizácií. V Kolapse ide o ich úpadok a zánik. Jedno aj druhé je existenciálne dôležité a intelektuálne zaujímavé. Zatiaľ čo však Osudy boli správou z dobrodružnej výpravy, Kolaps je sklamaním.
Začína sa to pritom dobre. Jared Diamond detailne opisuje súčasnú situáciu v americkom štáte Montana. Dochádza tu k zániku rodinných fariem, zatvárajú sa ekologicky neznesiteľné, no pracovné príležitosti ponúkajúce medené bane, v krásnej prírode si stavajú domy kalifornskí milionári. Obyvatelia Montany vedú diskusie o budúcnosti lesov a loveckých revírov. Miestna politika sa prelína s ekonomikou, a to všetko je osudovo prepojené s ekologicky nestabilnou prírodou.
Čitateľ oceňuje autorov prehľad, nadhľad aj osobné zaujatie. A hlavne dramaturgický zámer: v Montane vzniká celková situácia z rozhodnutí konkrétnych ľudí, pričom sú veci, ktoré títo ľudia zmeniť môžu (spôsob ťaženia dreva či konzervovanie opustených baní) a iné, ktoré sa dejú bez ich pričinenia (klimatické zmeny) – a ináč to nebolo ani na Veľkonočnom ostrove či v mayskej Amerike. Rozdiel je len v tom, že ľudí z Montany poznáme a rozumieme im, kým o starých Polynézanoch vieme len z archeologických nálezov. Ale boli to ľudia ako my: v niečom obdivuhodní, v inom naivní, v mnohom predvídaví, v niečom beznádejne krátkozrakí.
Škoda, že sa svojho zámeru – predstaviť aj kultúrne vzdialené civilizácie ako spoločenstvá reálnych ľudí – Diamond nedrží. Definuje päť kľúčových faktorov, ktoré podľa neho vedú ku kolapsu spoločnosti: poškodenie životného prostredia, klimatické zmeny, nepriateľskí susedia, nestabilní obchodní partneri a spôsob, akým sa spoločnosť vyrovnáva s problémami. Na ďalších stovkách strán opisuje, ako tieto faktory viedli k zániku viacerých starých spoločností zo všetkých kútov sveta a ako môžu ohroziť niektoré moderné spoločnosti. K tomu ešte pridáva 150 (!) strán poučení, pričom len pomerne samozrejmé konštatovanie, že veľké firmy neťahajú svet nevyhnutne do zániku, mu zaberá neuveriteľných 70 strán.
Napriek nekritickému množstvu slov sa v tejto knihe človek dozvie mnoho zaujímavostí. Je užitočné pripomenúť si, že prírodné prostredie je často prekvapivo nestabilné a že nakoniec práve táto nestabilita (a spôsob, akým s ňou naložíme) môže byť rázcestím medzi úspechom a kolapsom. Zvláštny je príbeh nórskych obyvateľov Grónska, ktorí nedokázali od Inuitov prebrať spôsob života na mrznúcom ostrove, a tak sa stali obeťami globálneho ochladzovania. Romantická tragika dýcha z konca obyvateľov polynézskeho ostrova Henderson: nezničili si pôdu ani nevyrúbali stromy, ba aj klíma bola príjemná. Skolaboval však ostrov Mangareva. Pre Henderson to bol kľúčový obchodný partner a jediné spojenie so svetom...
Sklamaním je podcenenie kultúrnych a náboženských aspektov rozvoja a kolapsu civilizácií. Ako keby autor vnímal človeka len ako zviera, ktoré potrebuje potravu a keď ju má, je spokojné. Rast počtu obyvateľov je pre neho vždy problémom, nikdy nádejou. Konflikt v Rwande napríklad popisuje ako „malthusiánsky“, teda ako prekročenie počtu obyvateľov, ktorých dokáže uživiť miestna pôda. Pritom všetko, čo o tejto nešťastnej krajine píše, svedčí o zlom farmárskom systéme, nefunkčnosti trhu a skorumpovanej politike. Nič z toho nesúvisí s počtom obyvateľov či kvalitou pôdy, ale s hodnotami, tradíciami a nakoniec s náboženstvom. Veď prečo na nedostatok potravín nekolabuje Holandsko či Nemecko, kde je hustota obyvateľstva väčšia než v Rwande? Podobne zánik Mayskej ríše nespôsobilo len nevhodné lesné hospodárstvo – zrejme s ním malo dočinenia aj mimoriadne brutálne mayské náboženstvo. Ani úspešnosť nordických krajín nie je celkom predstaviteľná bez racionality a individualizmu, ktoré hrdinským Vikingom prinieslo kresťanstvo. Človek je pre Diamonda problémom, nie riešením.
České vydanie Kolapsu má ešte dve „produkčné“ chyby krásy. Prvou je ináč erudovaný prekladateľ Zdeněk Urban, ktorý čitateľa už aj tak prihrubej knihy zaťažuje vlastnými poznámkami, dávajúc mu na vedomie, že nie je obyčajným prekladateľom, ale znalcom problematiky. Druhým problémom sú nejasné čiernobiele fotografie. Kniha, v ktorej sa píše o niektorých z najfotogenickejších miest na našej planéte, by si veru zaslúžila viac.
Kolaps podľa Jareda Diamonda je spočiatku fascinujúcim, neskôr únavným a na konci nudným čítaním. Je to škoda. Autor má totiž – napriek zúženému pohľadu – čo povedať.

Jared Diamond: Kolaps (Academia, 2008).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite