tomáš Szalay
Pracuje na ministerstve zdravotníctva, riaditeľ think-tanku Health Policy Institute. Radil aj exministrovi Rudolfovi Zajacovi. Jeho firmu Klient PRO SK kúpila Penta.
Keď sa na prelome milénia predávala polovica Slovenských telekomunikácií Nemcom, časť utŕžených peňazí išla do zdravotníctva. Prvá Dzurindova vláda oddlžovala nemocnice asi dvanástimi miliardami korún. Nemocnice niekomu zaplatili, niekomu nie, a pokračovali v generovaní straty.
Potom prišiel Dzurinda II, reformátor Zajac a projekt oddlženia Veriteľ. Dlhy za 30 miliárd korún sa upratali za necelých 20 miliárd. Aby sa patália s oddlžením neopakovala, nemocnice sa mali stať akciovými spoločnosťami. S prísnejšími pravidlami hospodárenia, so zodpovednosťou manažmentu, externým auditom.
Transformácia bola pripravená. Znalecké posudky, katastrálne mapy, dokumenty – všetko čakalo už len na politické požehnanie. Nemocnice dokonca v tom čase niekoľko mesiacov ani negenerovali stratu!
Vzhľadom na predčasné voľby v roku 2006 k transformácii nedošlo a po voľbách sa zrušila úplne. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Dlh znovu začal rásť, a to aj napriek rokom veľkej hojnosti.
Keď prišla kríza, Fico I a minister Raši stáli pred potrebou ďalšieho oddlženia. Stálo nás to ďalších 130 miliónov eur.
Pôvodne sa toto oddlženie volalo „návratná finančná výpomoc“. Návratná preto, lebo technicky to bola pôžička. Nemocnice ju mali vrátiť štátu, keď začnú hospodáriť vyrovnane. Nemocnice vypracovali nejaké ozdravné plány, ministerstvo ich bez ohľadu na obsah schválilo a uvoľnilo peniaze. Peniaze sa minuli a nemocnice sa zadlžovali ďalej.
Ivan Mikloš musel o dva roky neskôr „návratnú“ výpomoc premenovať na „nenávratnú“ a odpísať ju zo štátneho účtovníctva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.