Južný Sudán nie je za dverami mojej izby, ale jedna nenápadná lekárka tam bola postrelená a jej srdce sa zrazu stalo blízke môjmu.
Zvyk pohodlia, zvyk pokoja, všetko také obyčajné, že za to zabúdame ďakovať. Večer som si preto sadla ku stolu, vypla všetku elektrinu, zapálila sviečku a začala písať veci, za ktoré zabúdam ďakovať. Nazbierala sa ich pekná kopa.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.