Odhliadnuc od Mihála, ktorého posun od kandidatúry po rýchle cúvnutie maľuje istý otáznik nad jeho integritou, kauza je zaujímavá najmä emóciami, ktoré Sulík na seba naviazal. Prudko negatívna a odsudzujúca vlna reakcií na jeho krok bola totiž až do tej miery bez obsahovej substancie, že nič iné, ako „otvorený účet“ kritikov so Sulíkom za tým veľmi byť nemohlo. Účtovalo sa za pád Radičovej vlády, „neoliberalizmus“ či za jeho utečenecké tirády.
Preloženie kongresu o rok dopredu pritom naozaj nebolo od predsedu pekné. Rozhodol sám a zaskočil dôležitých straníkov, čo sú veľké chyby krásy. Avšak reči, že „Sulík delí stranu“, že „porušil všetky pravidlá politickej kultúry“ a že „takto sa líder politickej opozície nespráva“ sú trochu prehnané.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.