Rok 2008 vojde do dejín ako rok mimoriadneho chaosu. Finančná kríza vypukla bezprostredne po potravinovej a palivovej kríze.
Svet sa dnes nachádza uprostred krízy ekonomickej, ktorá povedie k strate mnohých pracovných miest. Prakticky žiadna krajina sa jej nevyhla. Vstupujeme do novej nebezpečnej zóny so zvýšenými rizikami pre export a investície, úvery, bankové sústavy, rozpočty a platobné bilancie. V roku 2009 sa možno prvýkrát od roku 1982 dožijeme poklesu svetového obchodu.
Najbezbrannejší sú, ako vždy, chudobní ľudia. Prísnejšie úverové podmienky a omnoho slabší rast pre rozvojové krajiny znamenajú, že vlády nedokážu tak dobre plniť ciele v oblastiach školstva a zdravotníctva a investovať do infraštruktúry potrebnej na udržanie rastu. Príjmy od krajanov vysychajú. Ako dôsledok vysokých cien potravín a palív už uviazlo v pasci chudoby 100 miliónov ľudí a súčasné odhady naznačujú, že každý pokles rastu v rozvojových krajinách o 1 percento uvrhne do chudoby ďalších 20 miliónov ľudí.
Štáty sa snažia prelomiť zmrznutie úverov, podporiť finančné inštitúcie, zmierniť úrokové sazby, posilniť záchranné siete a oživiť spotrebu a investície v snahe rozprúdiť podnikanie, umožniť ľuďom pracovať a položiť základy na budúci rast. Tieto kroky budú najúčinnejšie, pokiaľ budú jednotlivé krajiny konať vo vzájomnej zhode a navzájom sa podporovať. Hospodársky nacionalismus, ktorý sa snaží profitovať na nevýhode ostatných, vyvolá len ďalšie riziká. Globálne problémy vyžadujú globálne riešenia.
V októbri som vyzval na modernizáciu multilateralizmu a trhov tak, aby lepšie odrážali meniacu sa svetovú ekonomiku a umožňovali krajinám riešiť v zhode navzájom previazané problémy. Ak sa pozrieme nad rámec starého systému G-7, potrebujeme prístup k multilateralizmu pre dvadsiate prvé storočie, a to prostredníctvom dynamickej flexibilnej siete, a nie nových hierarchií pevne daného či statického systému.
Nový multilateralizmus musí maximalizovať silné stránky navzájom previazaných a prekrývajúcich sa aktérov a inštitúcií, verejných aj súkromných. Mal by presahovať tradičné zameranie financií a obchodu a zahrňovať aj ďalšie naliehavé ekonomické a politické otázky: rozvoj, energetiku, klimatické zmeny a stabilizáciu krehkých a postkonfliktných štátov. Potrebuje zomknúť už existujúce medzinárodné inštitúcie s ich znalosťami a prostriedkami, v prípade nutnosti ich reformovať a podnecovať účinnú spoluprácu a spoločný postup.
Multilateralizmus je vo svojej ideálnej podobe prostriedkom na riešenie problémov medzi štátmi, keď je skupina pri rokovacom stole ochotná a schopná spoločne prijať konštruktívnu akciu. Pritom potrebuje čerpať silu – a legitimitu – tak zo širšej participácie, ako aj z dosiahnutých výsledkov. Novembrový summit skupiny G-20 prvýkrát priviedol k rokovaciemu stolu aj novo sa rysujúce mocnosti ako aktívnych účastníkov riešenia globálnej finančnej krízy. Všetci zúčastnení sa dohodli na kvalitnej agende, ale skutočným testom bude jej napĺňanie.
Skutočnosť, že sa dnes vedúci predstavitelia veľkých rozvinutých ekonomík stretávajú s lídrami rysujúcich sa ekonomických mocností, je pozitívnym krokom. Ani najchudobnejšie rozvojové krajiny však nesmieme ponechať v ťažkostiach. Ak sa zmierime s dvojrýchlostným svetom, nevyriešime súčasnú krízu a neponúkneme ani trvalo udržateľné dlhodobé riešenie. Cieľom musí byť vytvorenie ústretovej a trvalo udržateľnej globalizácie.
Na finančnú záchranu v rozvinutom svete sa dnes vynakladajú bilióny dolárov. Naproti tomu na zahraničnú pomoc sa v súčasnosti venuje zhruba 100 miliárd dolárov ročne. Potrebujeme nielen finančnú, ale aj „ľudskú“ záchranu. V tomto prostredí musí byť globálny záväzok, poskytnutie rozvojovej pomoci najchudobnejším krajinám, prvoradou prioritou.
My v Skupine svetovej banky zvyšujeme finančnú podporu potrebným. Urýchľujeme prideľovanie grantov a dlhodobých bezúročných pôžičiek 78 najchudobnejším krajinám sveta, z ktorých polovica leží v Afrike. Darcovia sa vlani zaviazali venovať v priebehu troch rokov 42 miliárd dolárov do Medzinárodného rozvojového združenia (IDA), čo je fond Svetovej banky určený pre tieto krajiny. Ak máme naplniť rozvojové ciele tisícročia, sú tieto peniaze životne dôležité.
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), čo je odnož Svetovej banky zameraná na pôžičky rozvojovým krajinám, by navyše mohla v tomto fiškálnom roku zaistiť nové záväzky pomoci vo výške presahujúcej 35 miliárd dolárov – čo je oproti vlaňajšku takmer trojnásobok – a v budúcich troch rokoch až 100 miliárd dolárov. Toto zvýšenie je zamerané na ochranu najchudobnejších a najzraniteľnejších, na podporu krajín, ktoré vinou narušených úverových trhov čelia problémom s pôžičkami, a na pomoc pri udržaní investícií, od ktorých bude závisieť zotavenie a dlhodobý rozvoj.
Medzinárodná finančná korporácia (IFC), naša odnož pre súkromný sektor, zase zavádza či rozširuje tri nástroje určené na pomoc tomuto sektoru, ktorých celková hodnota by mala v priebehu budúcich troch rokov dosiahnuť zhruba 30 miliárd dolárov. Tieto nástroje budú riešiť vysoko prioritné problémy, ktoré sa v posledných mesiacoch vyskytli: expanziu financovania obchodu, rekapitalizáciu bánk v chudobnejších krajinách a udržanie investícií do infraštruktúry prostredníctvom pomoci životaschopným projektom pri riešení krízy likvidity.
Súčasne budeme pokračovať v mimoriadnom úsilí v boji proti podvýžive a hladu a poskytovať energiu chudobným. Naše novozriadené Klimatické investičné fondy v objeme 6 miliárd dolárov budú získavať praktické skúsenosti s technológiami, zalesňovaním a adaptáciou tak, aby podporovali dohody Organizácie spojených národov o klimatických zmenách a pomáhali rozvojovým krajinám.
V čase, keď sa svet dostáva zo súčasnej finančnej a ekonomickej priepasti, sa potrebujeme dívať dopredu. Dnešné krízy odrážajú bleskovú rýchlosť prepojeného sveta. Faktory, ktoré túto globalizáciu vytvorili, ponúkajú skvelé príležitosti na prekonanie chudoby, rozšírenie možností a otvorenie spoločností. Budeme však potrebovať nový multilateralizmus, aby sme zvýšili dostupnosť týchto prínosov pre všetkých.
Autor je prezident Skupiny Svetovej banky.
Svet sa dnes nachádza uprostred krízy ekonomickej, ktorá povedie k strate mnohých pracovných miest. Prakticky žiadna krajina sa jej nevyhla. Vstupujeme do novej nebezpečnej zóny so zvýšenými rizikami pre export a investície, úvery, bankové sústavy, rozpočty a platobné bilancie. V roku 2009 sa možno prvýkrát od roku 1982 dožijeme poklesu svetového obchodu.
Najbezbrannejší sú, ako vždy, chudobní ľudia. Prísnejšie úverové podmienky a omnoho slabší rast pre rozvojové krajiny znamenajú, že vlády nedokážu tak dobre plniť ciele v oblastiach školstva a zdravotníctva a investovať do infraštruktúry potrebnej na udržanie rastu. Príjmy od krajanov vysychajú. Ako dôsledok vysokých cien potravín a palív už uviazlo v pasci chudoby 100 miliónov ľudí a súčasné odhady naznačujú, že každý pokles rastu v rozvojových krajinách o 1 percento uvrhne do chudoby ďalších 20 miliónov ľudí.
Štáty sa snažia prelomiť zmrznutie úverov, podporiť finančné inštitúcie, zmierniť úrokové sazby, posilniť záchranné siete a oživiť spotrebu a investície v snahe rozprúdiť podnikanie, umožniť ľuďom pracovať a položiť základy na budúci rast. Tieto kroky budú najúčinnejšie, pokiaľ budú jednotlivé krajiny konať vo vzájomnej zhode a navzájom sa podporovať. Hospodársky nacionalismus, ktorý sa snaží profitovať na nevýhode ostatných, vyvolá len ďalšie riziká. Globálne problémy vyžadujú globálne riešenia.
V októbri som vyzval na modernizáciu multilateralizmu a trhov tak, aby lepšie odrážali meniacu sa svetovú ekonomiku a umožňovali krajinám riešiť v zhode navzájom previazané problémy. Ak sa pozrieme nad rámec starého systému G-7, potrebujeme prístup k multilateralizmu pre dvadsiate prvé storočie, a to prostredníctvom dynamickej flexibilnej siete, a nie nových hierarchií pevne daného či statického systému.
Nový multilateralizmus musí maximalizovať silné stránky navzájom previazaných a prekrývajúcich sa aktérov a inštitúcií, verejných aj súkromných. Mal by presahovať tradičné zameranie financií a obchodu a zahrňovať aj ďalšie naliehavé ekonomické a politické otázky: rozvoj, energetiku, klimatické zmeny a stabilizáciu krehkých a postkonfliktných štátov. Potrebuje zomknúť už existujúce medzinárodné inštitúcie s ich znalosťami a prostriedkami, v prípade nutnosti ich reformovať a podnecovať účinnú spoluprácu a spoločný postup.
Multilateralizmus je vo svojej ideálnej podobe prostriedkom na riešenie problémov medzi štátmi, keď je skupina pri rokovacom stole ochotná a schopná spoločne prijať konštruktívnu akciu. Pritom potrebuje čerpať silu – a legitimitu – tak zo širšej participácie, ako aj z dosiahnutých výsledkov. Novembrový summit skupiny G-20 prvýkrát priviedol k rokovaciemu stolu aj novo sa rysujúce mocnosti ako aktívnych účastníkov riešenia globálnej finančnej krízy. Všetci zúčastnení sa dohodli na kvalitnej agende, ale skutočným testom bude jej napĺňanie.
Skutočnosť, že sa dnes vedúci predstavitelia veľkých rozvinutých ekonomík stretávajú s lídrami rysujúcich sa ekonomických mocností, je pozitívnym krokom. Ani najchudobnejšie rozvojové krajiny však nesmieme ponechať v ťažkostiach. Ak sa zmierime s dvojrýchlostným svetom, nevyriešime súčasnú krízu a neponúkneme ani trvalo udržateľné dlhodobé riešenie. Cieľom musí byť vytvorenie ústretovej a trvalo udržateľnej globalizácie.
Na finančnú záchranu v rozvinutom svete sa dnes vynakladajú bilióny dolárov. Naproti tomu na zahraničnú pomoc sa v súčasnosti venuje zhruba 100 miliárd dolárov ročne. Potrebujeme nielen finančnú, ale aj „ľudskú“ záchranu. V tomto prostredí musí byť globálny záväzok, poskytnutie rozvojovej pomoci najchudobnejším krajinám, prvoradou prioritou.
My v Skupine svetovej banky zvyšujeme finančnú podporu potrebným. Urýchľujeme prideľovanie grantov a dlhodobých bezúročných pôžičiek 78 najchudobnejším krajinám sveta, z ktorých polovica leží v Afrike. Darcovia sa vlani zaviazali venovať v priebehu troch rokov 42 miliárd dolárov do Medzinárodného rozvojového združenia (IDA), čo je fond Svetovej banky určený pre tieto krajiny. Ak máme naplniť rozvojové ciele tisícročia, sú tieto peniaze životne dôležité.
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), čo je odnož Svetovej banky zameraná na pôžičky rozvojovým krajinám, by navyše mohla v tomto fiškálnom roku zaistiť nové záväzky pomoci vo výške presahujúcej 35 miliárd dolárov – čo je oproti vlaňajšku takmer trojnásobok – a v budúcich troch rokoch až 100 miliárd dolárov. Toto zvýšenie je zamerané na ochranu najchudobnejších a najzraniteľnejších, na podporu krajín, ktoré vinou narušených úverových trhov čelia problémom s pôžičkami, a na pomoc pri udržaní investícií, od ktorých bude závisieť zotavenie a dlhodobý rozvoj.
Medzinárodná finančná korporácia (IFC), naša odnož pre súkromný sektor, zase zavádza či rozširuje tri nástroje určené na pomoc tomuto sektoru, ktorých celková hodnota by mala v priebehu budúcich troch rokov dosiahnuť zhruba 30 miliárd dolárov. Tieto nástroje budú riešiť vysoko prioritné problémy, ktoré sa v posledných mesiacoch vyskytli: expanziu financovania obchodu, rekapitalizáciu bánk v chudobnejších krajinách a udržanie investícií do infraštruktúry prostredníctvom pomoci životaschopným projektom pri riešení krízy likvidity.
Súčasne budeme pokračovať v mimoriadnom úsilí v boji proti podvýžive a hladu a poskytovať energiu chudobným. Naše novozriadené Klimatické investičné fondy v objeme 6 miliárd dolárov budú získavať praktické skúsenosti s technológiami, zalesňovaním a adaptáciou tak, aby podporovali dohody Organizácie spojených národov o klimatických zmenách a pomáhali rozvojovým krajinám.
V čase, keď sa svet dostáva zo súčasnej finančnej a ekonomickej priepasti, sa potrebujeme dívať dopredu. Dnešné krízy odrážajú bleskovú rýchlosť prepojeného sveta. Faktory, ktoré túto globalizáciu vytvorili, ponúkajú skvelé príležitosti na prekonanie chudoby, rozšírenie možností a otvorenie spoločností. Budeme však potrebovať nový multilateralizmus, aby sme zvýšili dostupnosť týchto prínosov pre všetkých.
Autor je prezident Skupiny Svetovej banky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.