Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štát verzus Hedviga II.

.časopis .týždeň doma

Už v článku Štát verzus Hedviga (.týždeň 20/2007 ) sme uviedli, že aj dva znalecké posudky, ktoré polícia a minister vnútra Robert Kaliňák použili ako dôkaz klamstva Hedvigy Malinovej, vzbudzujú oprávnené pochybnosti.

Už v článku Štát verzus Hedviga (.týždeň 20/2007 ) sme uviedli, že aj dva znalecké posudky, ktoré polícia a minister vnútra Robert Kaliňák použili ako dôkaz klamstva Hedvigy Malinovej, vzbudzujú oprávnené pochybnosti.
Aj preto sme ich dali na posúdenie odborníkom v príslušných oblastiach.
Minister vnútra Robert Kaliňák a polícia použili ako jeden z kľúčových argumentov v prospech ich teórie o tom, že Hedviga Malinová si útok na seba vymyslela, grafologický posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Tvrdili, že z posudku vyplýva, že písmo na Hedviginej blúzke a obálke bolo zhodné s jej písmom. Tvrdili to, hoci posudok explicitne uvádzal, že písmo na blúzke sa s písmom Hedvigy Malinovej zhoduje len „pravdepodobne“.
Formulácia „pravdepodobne“ je však sama osebe dosť nejasná. Pravdepodobnosť môže byť 90, ale napríklad aj 50-percentná. Je bežné, že sa v znaleckom posudku neuvádza miera pravdepodobnosti? O čom vlastne takýto posudok vypovedá? Je ho možné interpretovať ako zásadný argument v neprospech Hedvigy Malinovej? Aj preto, aby sme zistili odpovede na tieto otázky, požiadal .týždeň súdneho znalca v oblasti grafológie o analýzu tohto znaleckého posudku. Keďže znalec si želal ostať z osobných dôvodov v anonymite, jeho meno neuvádzame, posudok však má redakcia k dispozícii. Aký je jeho záver?

.odfláknutý posudok?
Náš znalec uvádza, že hoci v posudku kriminalistického ústavu sa spomínajú zistené zhodné, podobné a rozdielne znaky medzi Hedviginým rukopisom a písmom na blúzke a obálke, v priloženej ukážke posudku sú zobrazené len zhodné znaky. Podľa znalca teda chýba interpretácia rozdielnych znakov, ako aj toho, prečo k rozdielom dochádza.
Konštatuje tiež, že aj v znakoch, ktoré sa opisujú ako zhodné, možno nájsť v tých istých písmenách rozdiely. Na tie sa však nepoukazuje a ani nie sú interpretované. Podľa znalca v posudku chýba aj určenie miery vyjadrenia pravdepodobnosti – či je vyššia, alebo nižšia miera pravdepodobnosti, že ide o identického pisateľa. Všíma si tiež, že posudok bol vypracovaný v rekordne krátkom čase. Vyžiadaný bol 7. septembra 2006 a vypracovaný bol o deň neskôr, 8. septembra 2006.
Nášmu znalcovi vyplývajú z posudku po jeho preskúmaní tri podstatné otázky: Je jeden deň na posúdenie materiálov postačujúci z hľadiska kvality posudku? Prečo v posudku nie sú uvedené rozdiely a rozpory v jednotlivých znakoch a prečo nie sú interpretované? Prečo nie je v posudku vyjadrená miera pravdepodobnosti?
Celkový záver znalca znie: „Aj keby sme pripustili záver podaný v posudku kriminalistického ústavu, je nutné poukázať na to, že pri takomto vyjadrení miery pravdepodobnosti nie je možné vylúčiť iného pisateľa.“
Súdny znalec v oblasti grafológie teda vyslovil viacero vecných pochybností o kvalite posudku a okrem toho uvádza, že na jeho základe sa nedá kategoricky tvrdiť, že nápis na blúzke si zhotovila sama Hedviga Malinová. Napokon, aj v pôvodnom posudku sa konštatovalo, že kvalita skúmaného materiálu neumožňuje stanoviť jednoznačný záver.
Ešte na osvieženie pamäti: minister vnútra Kaliňák na tlačovej konferencii povedal, že podľa grafológov sa písmo na blúzke zhodovalo s Hedviginým. Nechal sa uniesť, nerozumel, o čom hovorí, alebo vedome klamal? Prinajmenšom znalecký posudok nesprávne interpretoval. A dnes môžeme dodať, že mu k tomu pomohli aj nejasné formulácie príliš rýchlo zhotoveného posudku.
.zvláštny znalec
Ďalším tromfom v rukách polície bol lekársky posudok, ktorý vypracoval súdny znalec Š. K. Práve ten mal podľa Kaliňáka a polície vylúčiť všetky zranenia, ktoré Hedviga Malinová utrpela. Tento posudok však bol už na prvý pohľad vo viacerých bodoch v rozpore s lekárskymi správami vypracovanými lekármi, ktorí Hedvigu vyšetrovali bezprostredne po útoku. Preto sme o odborný komentár k posudku súdneho znalca Š. K. požiadali Jozefa Hašta, psychiatra, ktorý liečil Hedvigu Malinovú. Tá dala doktorovi Haštovi aj súhlas na prístup k svojej zdravotnej dokumentácii, a tak mohol znalecký posudok porovnať s lekárskymi správami a prepúšťacími správami z nemocnice.
Podľa Hašta sú v znaleckom posudku nápadné nezrovnalosti: znalec totiž neuviedol, že u Hedvigy viacerí lekári zistili a potvrdili pohmoždenie tváre(prijímajúci chirurg, traumatológ, aj neurológ), opuch a tržnú ranku na pere, bolestivý tlak na zuby ako i to, že konziliárny neurológ konštatoval anterográdnu amnéziu, commotio cerebri a akútnu stresovú poruchu (teda chýbanie spomienky na určitý časový úsek po úraze, otras mozgu a náhlu poruchu vplyvom extrémnej záťaže).
Poukazuje aj na konštatovanie znalca, že „bežne po údere otvorenou dlaňou poškodený nepadne na zem...“. Hašto vo svojom komentári píše: „Toto tvrdenie sa javí ako pomerne odtrhnuté od reality. Záleží od sily facky, hmotnosti obete, momentálnej stability (topánky, podklad, na ktorom stojí, momentálne rozloženie hmotnosti tela), dokonca sa môže uplatňovať aj rôzna intencia padnúť, a v stave úzkosti a bezmocnosti sa tak vyhnúť životu a zdraviu ohrozujúcej konfrontácii.“
Súdny znalec podľa neho nemá ujasnenú ani terminológiu. Nesprávne definuje pojem retrográdnej amnézie (spätný výpadok pamäti) a tiež anterográdnej amnézie (nepamätá si následné udalosti). Na viacerých miestach používa tieto pojmy opačne, ako je bežné v odbornej literatúre.
Hašto spochybňuje aj záver znalca, že Hedviga Malinová neutrpela otras mozgu. „Pozoruhodné je, že niekoľko riadkov nad týmto tvrdením zmätočne uvádza pojmy retrográdna amnézia a anterográdna amnézia, čo nesvedčí o dobrej znalosti problematiky. To mu však nebráni, aby v znaleckom posudku spochybnil nález skúseného neurológa. Pričom tento nález akceptoval aj ošetrujúci lekár na traumatológii vo Fakultnej nemocnici v Nitre a uviedol ho medzi záverečné diagnózy. Túto diagnózu následne akceptovali aj ďalší traja lekári (prijímací lekár, chirurg a neurológ), ktorí Hedvigu Malinovú vyšetrovali v nemocnici v Dunajskej Strede,“ uvádza Hašto vo svojom komentári.
V závere doktor Hašto zhrňuje: „Celý posudok doktora Š. K. vyvoláva dojem, že tento súdny znalec z odvetvia traumatológie sa neriadil svojím najlepším vedomím a svedomím. Keď vezmeme do úvahy celý kontext, logicky sa vynára hypotéza, že sa riadil zadaním, že v posudku musí vylúčiť pohmoždenie ľavej strany tváre a otras mozgu.“
.pozor, národný odpor
Najkľúčovejšia otázka, kto vlastne na Hedvigu zaútočil, a prečo to polícia nedokázala alebo nechcela vyšetriť, ostáva stále nezodpovedaná. Preto nám pri hľadaní možných páchateľov neostáva nič iné než špekulovať. Hedvigu podľa jej vlastného opisu, na ktorého základe polícia zostavila identikity útočníkov, prepadli dvaja mladí muži približne vo veku 20 až 22 rokov: jeden silnejší s guľatou tvárou, druhý chudý s podlhovastou tvárou, obaja boli vyholení. Ten silnejší mal mať na sebe čiernu bundu s nášivkou v tvare slovenského znaku na rukáve pravého ramena.
Krátko po tom, čo boli ich identikity zverejnené, sa dokonca objavili fotky údajných útočníkov. Oboch mužov, ktorí sa naozaj nápadne podobali na Hedviginých „fantómov“, si na konci mája minulého roku, teda tri mesiace pred útokom na Hedvigu, vyfotili členovia maďarského extrémistického Hnutia 64 žúp. Maďarskí revizionisti sa totiž v máji stretli pri obci Komoča v okrese Nové Zámky. Sem sa za nimi vybrala aj skupinka vyholených mladíkov z nitrianskeho Národného odporu (NO). K bitke slovenských a maďarských holohlavcov napokon nedošlo, no z tohto májového stretnutia sa napokon viac tešili príslušníci Hnutia 64 žúp, ktorí hneď po zverejnení identikitov mávali fotkami dvoch údajných útočníkov – prívržencov Národného odporu. Ak si tieto fotky odmyslíme, je stopa k NO naozaj horúca? Keďže je dosť pravdepodobné, že útočníci mohli byť sympatizantmi hnutia skinheads, cesta k NO je skutočne už veľmi krátka. Veľká väčšina nitrianskych skinheadov sa totiž hlási k Národnému odporu Nitra.
Táto organizácia je v Nitre nová. Podľa informácií hovorcu krajskej polície v Nitre Miloša Fábryho sa začali mladíci pred tromi rokmi aktivizovať do skupiny, ktorá si dala o rok neskôr názov Národný odpor Nitra. Polícia odhaduje počet prívržencov na niekoľko desiatok, pričom ich stavy sa neustále menia – „starší dostanú rozum, alebo ich policajti vyšetrujú za rôznu trestnú činnosť a na ich miesta nastupujú mladí ľudia vo veku okolo 14 a 15 rokov. Sympatizanti sú asi do veku 25 rokov. Sú to deti, ktoré skončia základnú školu, sú medzi nimi študenti strednej školy a učni.“ NO má svoje bunky aj v iných slovenských mestách, ale v Nitre je najsilnejší. Prečo? Podľa Pavla Draxlera, bývalého predsedu komisie ministerstva vnútra, ktorej úlohou bolo koordinovať boj s extrémizmom, sa skinheadskému podhubiu v Nitre darí aj preto, že je v meste slabý občiansky protitlak a chýbajú preventívne programy.
NO sa v minulých dvoch rokoch verejne prezentoval dvakrát – demonštráciami proti drogám a proti homosexuálom. Ideové korene tejto organizovanej skupiny, ktorá nemá hierarchické vedenie, sú však hlbšie a takpovediac internacionálne. Prihlásila sa k Národnému odporu v Česku, ktorá má podľa českého odborníka na extrémizmus Miroslava Mareša „neonacistickú podstatu“. Mareš
tiež uvádza, že český NO „vytvoril násilnické komandá, ktoré cielene vyrážali do ulíc prepadávať svojich protivníkov“. Na svojich internetových stránkach (ktoré mal aj slovenský NO, ale ich neskôr zrušil) vyzýva priamo na boj za národný socializmus. Jeho 41 členov minulý rok požiadalo českého prezidenta, aby im povolil slúžiť v iránskej armáde, aby mohli bojovať proti Izraelu. V liste uviedli, že ak im nevyhovie a nastane vojna medzi Iránom a Izraelom, sú pripravení zaútočiť na územie Českej republiky. Tak ďaleko zatiaľ nitrianske NO nezachádza. Prepojenie na Česko potvrdzujú aj nitrianski policajti.
.skinheadi verzus deti
V Nitre sa však v poslednom čase množia v súvislosti s výčinmi extrémistov znepokojivé incidenty. Napríklad nedávne požiare áut, ktoré patrili dvom Rómom a dvom Číňanom. Nitrianske noviny na konci apríla informovali o útokoch skupinky skinheadov na žiakov. „Obkolesili dvoch (asi 13-ročných) žiakov tmavšej pleti a neváhali napriek stovkám ľudí okolo tie deti fyzicky napadnúť. Blízko stojaca učiteľka ich rýchlo zachraňovala.“
Iný 13-ročný žiak bol zas v tomto období „napadnutý asi 19-ročným mladíkom s vyholenou hlavou“. Nitrianske noviny preto uzatvorili: „Obávame sa o bezpečnosť našich detí v meste po tejto skúsenosti a apelujeme na verejnosť, aby reagovala na agresiu okolo nás.“ Reagovala aj nitrianska polícia – niekoľko páchateľov bolo obvinených, vykonalo sa osemnásť domových prehliadok a podľa informácií krajského hovorcu vyšetrovateľ zaistil rôzne veci aj počítače.
.komótna polícia
Nie všetci Nitrania však cítia vo svojej polícii dostatočnú oporu. Študentka Lenka Gregušová bola pred dvoma rokmi v lete svedkyňou, ako jej dlhovlasého priateľa Petra Grznára kopol do hlavy vyholený mladík a spôsobil mu otras mozgu. Stalo sa to v nedeľu o tretej hodine na Farskej ulici priamo v centre Nitry. Lenka s Petrom privolali políciu, ktorá sa promptne dostavila a opísaného útočníka o 20 minút doviezla v aute. Obaja ho hneď identifikovali a policajti s nimi spísali zápisnicu. Tým považovali mladí Nitrania prípad za vybavený. Nie však polícia, ktorá ich o dva mesiace predvolala na opoznanie páchateľa a predložila im fotografie, na ktorých boli tváre neplnoletých chlapcov v období puberty. Išlo vraj o fotografie, ktoré pochádzali z prvého zadržania týchto osôb. Peter za takýchto okolností identifikáciu odmietol, Lenka sa pokúšala odhadnúť, ako mohol 20- až 25-ročný útočník kedysi vyzerať, no ukázala na nesprávneho. Policajti im preto neskôr tvrdili, že je s celým vyšetrovaním problém, keďže útočníka na predložených fotografiách neidentifikovali, vo svojich výpovediach neuviedli, že útočník mal akési tetovanie a že podozrivý má alibi svojich kamarátov. Lenka s Petrom si dodnes nemyslia, že by policajti mali zlú vôľu. Zrejme to takto chodí aj
v iných prípadoch. Ten ich dopadol na rozdiel od Hedviginho dobre: polícia útočníka obvinila, o šesť mesiacov po útoku sa konal súd a útočník sa už na začiatku pojednávania priznal.   
Jozef Majchrák, Martin Hanus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite