V hlave mám jemnú schizofréniu.
Polovicu života som vyrastala v jednej krajine, polovicu žijem v inej. Tam keď prídem, som to ja. Keď prídem sem, som to tiež ja, a medzi týmito dvoma je istý rozdiel. Som tu usadená, ale mám aktívne styky s rodnou krajinou. Nemôžem sa od nej odtrhnúť, aj keď boli roky, že som bola viac tu a tu som hľadala a vytvárala si svoju identitu. Tieto svetielka (na fotke) sú prvé, čo som si kúpila na Slovensku. Je kus Bratislavy, ktorý si nosím so sebou od internátnych čias, aj do Srbska, keď oslavujeme pravoslávne Vianoce. My oslavujeme všetko dvakrát.
Vyrastala som pri mori, mali sme dom na Pelješaci.
Najväčšie šťastie bolo pre mňa ponoriť sa do morskej hlbočiny. Ako malá som vedela veľmi dlho vydržať pod vodou, myslela som si, že raz budem robiť freediving. Ale cez vojnu sme o dom prišli a už som sa potápala do inej ako morskej temnoty. Mala som 13 rokov, keď sa skončilo idylické detstvo, musela som rýchlo dospieť, aby som sa tomu všetkému ubránila.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.