Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Iba s právom by sme ďaleko nezašli

.časopis .rozhovor

Hovorí, že nikdy nebola veľkou lokálpatriotkou, ale zomknutie, ktorého bola v posledných mesiacoch v Pezinku svedkom, jej vzťah k tejto komunite posilnilo. Ak však skládka v Pezinku napokon vyrastie, je rozhodnutá z mesta odísť. Právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová.

Hovorí, že nikdy nebola veľkou lokálpatriotkou, ale zomknutie, ktorého bola v posledných mesiacoch v Pezinku svedkom, jej vzťah k tejto komunite posilnilo. Ak však skládka v Pezinku napokon vyrastie, je rozhodnutá z mesta odísť. Právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová.


.ako ste sa dostali ku kauze pezinskej skládky?
Ešte ako študentka na právnickej fakulte som koncom 90. rokov pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, kde som sa zoznámila s Jarom Paulovičom, ktorý mal na starosti environmentálne veci. Venoval sa problému starej skládky a rozprával mi, čo všetko bolo v tom prípade porušené. Vtedy sa mi to zdal neuveriteľný príbeh a myslela som si, že trochu preháňa. Keď som sa však zoznámila s dokumentmi, tak som žasla. Stará skládka nemala stavebné povolenie, tesniaci, odplyňovaní a odvodňovací systém. Prvé roky sme sa venovali najmä tomu, aby stará skládka bola čo najskôr v súlade so zákonom zlikvidovaná. Malo sa tak udiať v roku 2000, dodnes prebieha proces jej uzatvárania. No a popri tom sa už sa objavili snahy, po personálnej stránke toho istého investora, o vybudovanie novej skládky.

.potrebuje Pezinok novú skládku?
Určite nepotrebuje, a vôbec nie skládku takýchto gigantických rozmerov a tak blízko obydlí. Je veľká ako jedenásť a pol futbalových ihrísk a hlboká ako štvorposchodová bytovka. Dnešný  trend je predovšetkým separácia odpadu, zvyšný, nevytriedený odpad spáliť  a len minimálne množstvo uložiť. Často sa objavuje aj otázka, či skládku potrebuje tento región. Jednoznačná odpoveď vyplýva z Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2006 – 2010 v ktorom je uvedené, že bratislavský kraj má dostatočnú voľnú kapacitu skládok. Napríklad  Senec dobudúva ďalšiu kazetu na odpad, na obdobie 10 až 12 rokov.  Budovanie ďalšej skládky takých rozmerov a tak blízko ľudských obydlí je úplným nezmyslom.

.investor argumentoval aj tým, že nová skládka by pre ľudí znamenala zlacnenie likvidácie odpadu. Je to pravda?
Možné to je. Mesto však vyjadrilo svoj názor na ďalšiu skládku v územnom pláne a vo všeobecne záväznom predpise, kde ju odmietlo. S týmto postojom mesta úplne súhlasím. Pezinčania už dnes nie sú v situácii, že by handlovali o výšku poplatku. Nechceme ďalšie zdravotné riziko.

.ako vlastne problém okolo skládky vznikol?
Existovali tu dve jamy, ktoré vznikli ťažbou ílu na výrobu tehál. Ján Man starší je predsedom predstavenstva Pezinských tehelní aj akciovky Ekologická skládka. To je firma, ktorá od roku 1996 prevádzkuje starú skládku a pôvodne stála za budovaním novej skládky. Potom to previedli na americkú firmu. Problém začal vtedy, keď sa stará jama začala expanzívne zavážať. Výsledok je, že tu máme starú skládku s miliónmi ton odpadu, vrátane nebezpečného, a to iba 150 metrov od domov. A k tomu pribudol zámer vybudovať skládku novú. Je to paradoxné, človek vyťaží, zoberie si zo zeme čo pre seba potrebuje a túto ranu v zemi chce potom zapchať vlastným odpadom.

.kto rozhodol, že to je možné?
Do roku 2002, kým mesto nezmenilo územný plán, aj ono počítalo, že v jame by potenciálne mohla vzniknúť skládka. S množstvom nových informácií, ale aj so skúsenosťami s expanzívnym zavážaním starej skládky medziiným aj nebezpečným odpadom, sa tento názor menil. Mesto sa rozhodlo, že skládku nechce. Výrazný posun nastal po tom, ako syn Jána Mana staršieho nastúpil do funkcie šéfa Krajského stavebného úradu. Ten napriek nesúhlasu mesta a v rozpore s platným územným plánom skládku povolil.

.aký je dnešný stav?
Stavia sa. Existuje právoplatné stavebné rozhodnutie, ktoré je však podľa môjho názoru nezákonné.


.pre laika je rozhodovanie o pezinskej skládke neuveriteľnou spleťou rozhodnutí rôznych inštitúcií. Ktorá z nich podľa vás zlyhala?
Jednoznačne Krajský stavebný úrad, ktorý založil protiprávny stav tým, že vydal územné rozhodnutie v rozpore s územným plánom. Poukazovali sme na tento rozpor v územnom konaní, ale následne sme boli z neho vylúčení a spolu s nami všetci účastníci okrem navrhovateľa, teda firmy na čele ktorej je otec prednostu stavebného úradu. Mali sme si vraj naše námietky uplatňovať v následnom stavebnom konaní. Keď sme v ňom námietku rozporu s územným plánom uplatnili, Slovenská inšpekcia životného prostredia ju neuznala s tým, že sme ju mali uplatňovať v predchádzajúcom územnom konaní. Štátne orgány tak uzavreli bludný kruh nezákonnosti a ignorácie. Mimochodom, posúdiť zámer z hľadiska súladu  s územným plánom  boli štátne orgány  povinné zo zákona, to sa však nehodilo do ich konceptu.

.stav je teda taký, že skládka sa stavia. Ako postupujete ďalej?
Podali sme žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou namietame nezákonnosť stavebného povolenia. Zároveň žiadame o odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia. To znamená, že až do záverečného verdiktu súdu by sa zastavili stavebné práce. Podali sme aj podnet na Ministerstvo životného prostredia na preskúmanie tohto rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Je to mimoriadny opravný prostriedok, ale ministerstvo môže na základe neho toto rozhodnutie zrušiť. Organizujeme aj petíciu, ktorú chceme poslať do Európskeho parlamentu a poukázať na to, že došlo k porušeniu medzinárodných dohovorov o prístupe k spravodlivosti v environmentálnych veciach.

.ale môžu európske inštitúcie reálne vstúpiť do tejto kauzy?
V prípade petície do Európskeho parlamentu nemôžeme určite očakávať zrušenie rozhodnutia. Môžeme sa však spoliehať na to, že vznikne istý tlak na členskú krajinu, aby veci uviedla na pravú mieru. Zvažujeme aj možnosť podania sťažnosti na Európsku komisiu, ktorá už disponuje efektívnejšími nástrojmi.

.ste právnička a určite ste často počúvali o tom, že zákony slúžia na to, aby sa ľudia mohli prostredníctvom nich brániť a domáhať svojich práv. Ešte tomu veríte?
To je pestrá otázka, na ktorú sa núkajú pestré odpovede.

.povedzte nejaké.
Nechcem stratiť vieru, že robiť právo má zmysel. Ešte chvíľku v tom chcem žiť. Momentálne mám však pocit, že miera spojenia medzi ekonomickou a štátnou mocou presahuje v niektorých prípadoch zdravú a prípustnú mieru. Deformuje hodnoty, deformuje správanie úradníkov, ktorí by tie hodnoty mali chrániť a v tejto kauze to vyzerá tak, že domôcť sa spravodlivosti je možno veľká ilúzia. Napriek tomu touto cestou ideme. Keby sme však požívali iba právne nástroje, tak dopadneme tak ako pri starej skládke. Roky sa budeme súdiť, budeme mať víťazné rozsudky o tom, že naše práva boli porušene. Z nich môžeme mať po rokoch už iba hrejivý pocit, ale na veci, pre ktorú sme sa súdili nič nezmenia. Nerada generalizujem, ale konkrétne v tejto kauze by sme iba s právnymi nástrojmi ďaleko nezašli.

.teraz to vyzerá tak, akoby mesto stálo v jednom šíku proti skládke, ktorú zosobňujú najmä otec a syn Manovci, pričom Ján Man mladší je nominantom Smeru na Krajskom stavebnom úrade. V meste sú však určite aj mnohí voliči a sympatizanti Smeru a koalície. Ako sa to podarilo?
V roku 2002, keď sa menil územný plán, tak u niektorých mestských poslancov bolo cítiť stranícku solidaritu. Obrat nastal vtedy, keď prokurátor napadol Všeobecné záväzné nariadenie mesta o zmene územného plánu. Keď som navrhla mestu, aby odmietlo protesty prokurátora, nasledovalo prvýkrát jednohlasné hlasovanie zastupiteľstva, ktoré tento môj návrh podporilo. Potom na začiatku nového funkčného obdobia zastupiteľstva prišlo k tomu, že poslanci v novom programovom vyhlásení budovanie skládky opäť jednoznačne odmietli.

.čo zohralo hlavnú rolu pri zmene ich názorov?
To, čo zabralo, bola skutočnosť, že ľudia dávali masovo na vedomie svoj nesúhlas so skládkou. Na mnohých poslancov, ktorí boli spočiatku stranícky solidárni, pravdepodobne zabralo aj to, že videli, ako je samospráva v celom procese ignorovaná. Padali slová o tom, že toto je už skutočne vrchol drzosti. Teraz chce dokonca primátor predložiť návrh na to, aby sa poslanci vzdali odmien v prospech kampane proti skládke.

.lobujú mestskí poslanci za Smer proti skládke aj na vyššej úrovni?
Myslím, že nie.

.na takýchto kauzách sa chcú politici vždy trochu priživiť. Mali ste veľa takýchto skúseností?
Áno, ale škála prístupov rôznych politikov bola pestrá. Od hrubozrnných, chceme ísť na tribúnu, pretože máme zásluhy, až po vyjadrenia, radi vám pomôžeme a nič za to nechceme.

.môžete to konkretizovať?
Dobrý pocit som mala z parlamentného výboru pre životné prostredie, kde to poslanci vnímali ako občiansky problém a chceli nám pomôcť bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Rovnako dobrý  pocit som mala aj z niektorých ďalších poslancov, ktorí sa snažili pomôcť. Po čase sa dá odčítať, či je záujem o problém, alebo o sebaprezentáciu. No boli aj politici, ktorí sa dosť tvrdo domáhali vystúpenia na tribúne. Nechcem zverejňovať o koho išlo. Snažíme sa neprispievať k tomu, aby sa kauza zneužívala na stranícke súperenie. Odvádza to pozornosť od podstaty. Nesporné je, že tam príslušnosť k strane zohráva kľúčovú úlohu a tento aspekt je zrejmý aj bez nášho pričinenia. 

.stretli ste sa aj so zastrašovaním?
Stretla som sa s obvineniami, že nás platí konkurenčná firma a, že to všetko robím len preto, aby som v budúcnosti kandidovala za primátorku. Sú to, samozrejme nezmysly. Je pochopiteľné, že sa podnikateľovi ťažko odpovedá na otázky novinárov, ako z morálneho hľadiska vníma svoje podnikanie s odpadom, tam kde to ľudia nechcú. Jednoduchšie ako zodpovedať túto otázku je vyslovovať domnienky o morálnych zlyhaniach aktivistoch. O ostatnom nechcem hovoriť. 

.na Slovensku je takých prípadov ako skládka v Pezinku veľa. Čo sa stalo, že práve tu sa dokázali ľudia tak veľmi zmobilizovať?
Najsilnejším motivačným momentom je obava z možných ochorení a reálny výskyt chorôb. V tejto kauze ide o ohrozenie toho najdôležitejšieho. Zároveň Pezinčania vedia čo je to žiť blízko skládky, keďže tam už jednu 40 rokov majú a zápach z nej je pravidelným a nepríjemným pripomenutím problému. Významným prvkom je tiež spojenectvo so samosprávou. Keby sme neboli zajedno, tak získanie a zapálenie ľudí by bolo oveľa náročnejšie. Pezinok tiež nie je taká veľká komunita, aby bola anonymná. Je to tradičné vinohradnícke mestečko s bohatou históriou a ľudia k nemu majú vzťah.

.vy ste Pezinčanka?
Áno

.čo pre vás toto mesto znamená?
Túto otázku som nikdy veľmi neprežívala. Bývam tu, je to blízko Bratislavy, mám rada kopce, ktoré sú tu, ale nikdy som nebola nejaký veľký lokálpatriot. Túto kauzu som mala vyriešenú tak, že ak sa nová skládka postaví, tak tu nechcem žiť. Aby to však nebolo také jednoduché: To, čo sa deje v posledných mesiacoch, to zomknutie, ktoré vidím, môj vzťah k tejto komunite veľmi posilnili. Asi by sa mi po tom všetkom odchádzalo ťažšie než predtým.

.ešte stále chcete odísť, ak sa skládka postaví?
Ak mi to možnosti dovolia, tak určite áno. Mám dve malé deti a zároveň množstvo informácií o vplyvoch skládky na zdravie. Jednoducho to nechcem dýchať.

.v súčasnosti sa vo svojej právnickej praxi zaoberáte aj niečím iným, alebo len touto kauzou?
Mám rôzne iné pekné kauzy.

.máte na ne čas?
Táto vec je vždy nárazová. Keď vyjde rozhodnutie, znamená to veľa práce. Nie je to však iba na mne. Pomáha nám napríklad združenie Via Iuris, centrum pre práva občana a viaceré advokátske kancelárie. Zároveň mám ústretového zamestnávateľa a najnovšie sme žalobu v tejto veci mohli podávať pod hlavičkou advokátskej kancelárie, kde pracujem.

.na vašich mítingoch vystupujú aj známi umelci ako Peter Cmorík či Jana Kirschner, ktorí berú pomerne vysoké honoráre. Buďte odvážna a zverejnite, koľko platíte za ich vystúpenie?
Podľa dohody, ktorú sme teraz upresňovali, dostanú nie jednu fľašku vína, ale dve. Samozrejme, každý (smiech).


Zuzana Čaputová/
Narodila sa v roku 1973 v Bratislave. Študovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v mestskej samospráve. Neskôr pôsobila v neziskovom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. V súčasnosti pracuje v súkromnej advokátskej kancelárii. Žije v Pezinku a je právničkou občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite