Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Iný pohreb

.časopis .týždeň doma

Na Slovensku sa obvykle pochováva nebožtík alebo basa. Mestská časť Bratislavy je iný prípad, pochovali ju celú. Dôvod? Protest samosprávy a občanov proti výstavbe tzv. viladomov švédskou firmou Skanska.

Na Slovensku sa obvykle pochováva nebožtík alebo basa. Mestská časť Bratislavy je iný prípad, pochovali ju celú. Dôvod? Protest samosprávy a občanov proti výstavbe tzv. viladomov švédskou firmou Skanska.

Podobných developerských prípadov sa v poslednom čase u nás „urodilo“ požehnane. Investori občas viac či menej arogantne obchádzajú zákony, vnútia neduživým samosprávam svoje zámery, prípadne si dodatočne „vybavia“ potrebné dokumenty a povolenia. Toto je však iný prípad – no o to zaujímavejší. Skanska zatiaľ nijaké zákony neobchádza. Ešte za bývalého starostu Devína Jozefa Paczelta získala územné rozhodnutie, neskôr aj iné požadované dokumenty, a zo štyroch stavebných povolení, ktoré potrebuje, aby mohla začať stavať 24 trojposchodových viladomov (čo zvýši počet obyvateľov tejto malej mestskej časti na sútoku Dunaja s Moravou z dnešných 1 111 na dvojnásobok!), už má dva. Spor, ktorý sa vlečie už tri roky, sa teda ocitol vo finále. Starostka Ľubica Kolková spolu s viac ako tritisíc občanmi (nielen Devína) vyjadrili podpisom svoje obavy, že Devín výstavbou stratí svoj vidiecky charakter. Petícia a list smerujú švédskemu kráľovi s apelom, aby firma, ktorá sa pýši svojím etickým kódexom – ohľaduplným voči prírode – zvážila svoje zámery.

.spi sladko
V nedeľu 7. septembra sa pri pamätníku Brána Slobody, pod mohutným bralom, na ktorom stojí legendárny hrad, zišlo odhadom 350 účastníkov (zatiaľ len) symbolického pohrebu Devína. Pre každý prípad mal tento neveľmi veselý happening pripravenú aj drevenú truhlu, na ktorej svietili dva letopočty: * 864 † 2008. Akciu svojou účasťou a prejavmi okrem iných podporili ochranár Mikuláš Huba, herečka Zuzana Krónerová, spevák Martin Malachovský, kazateľ Daniel Pastirčák či výtvarník Rudolf Sikora. Apelatívne hovorili o záchrane Devína. „Filmujú si nás,“ poznamenal ktosi z divákov na adresu chlapíka, ktorý si detailne nakrúcal tváre účastníkov. Žeby vyslaný neznámy zástupca investora?
Každý, kto si pamätá z televízie alebo „live“ pateticko-vlastenecké oslavy na Devíne, s účasťou politikov, pre tú chvíľu dojatých, ktoré sa odohrali v júli s koloritom mužov v dobových uniformách a s fakľami v rukách (pekne ironicky o tom písal kolega František Šebej v .kritickej prílohe), si teraz musel nevdojak spomenúť na obrovský rozdiel medzi nedeľou na začiatku a teraz, na konci leta. Tie nevyslovené otázky nejde odbiť. Akú povahu má dnes vlastenectvo a kto ho autenticky zosobňuje? Falošné dámy a páni, handliari kupčiaci so všetkým a trúfalí „majitelia zákonnosti“, ktorí sa omylom ocitli vo váženej pozícii ústavných činiteľov? Alebo tí druhí, unavení možno už rokmi podobných zápasov o tvár Slovenska, podľa „pragmatikov“ naivní občianski aktivisti, ktorých hlas iba ťažko dôjde do neba či aspoň do prítmia tých rozhodujúcich kancelárií? Tí prví opakujú neznesiteľné frázy, ktorým azda už neveria ani oni sami, tí druhí zase neodbytne hovoria o čomsi, čo sa týka bytostne všetkých: o kvalite života, škôlkach, ihriskách, obchodíkoch, chodníkoch, cestách či voči okoliu šetrnej a o ohľaduplnej výstavbe. Aká to však je?

.dedina v meste
Príznačná je genéza prípadu. Devínčania sa prvýkrát dozvedeli o zámere firmy Skanska na jar v roku 2005 z článku v Bratislavských novinách. Predmetné pozemky nad príjazdovou cestou z centra mesta, ktoré ležia v ochrannom pásme lesostepi a CHKO Devínska Kobyla, sa scelili za zvláštnych okolností. V roku 1998 ich nadobudla firma SK Develop, potom ďalší dvaja investori, až napokon v roku 2004 Skanska. „Snažili sme sa na katastri zistiť vlastníkov niektorých parciel, ktorými sú devínske rodiny, lebo mi nebolo jasné, ako sa dá sceliť taká obrovská plocha,“ vraví starostka Kolková a pokračuje: „Čo viem, dva pozemky by podľa mňa mali patriť magistrátu, ide o bývalé konfiškáty. Upozornila som na to primátora Ďurkovského, ktorý začal podnikať kroky, aby si uplatnil vlastnícke práva. Sú tam však aj viacerí bývalí vlastníci.“ Devín je dedinou v meste, doslova. Nízka zástavba, ospalý rytmus, kostolná veža, pozorovanie lodí z brehov riek, chatky na úpätí okolitých kopcov: to všetko sú atribúty kvality, ktoré lákajú staviteľov. Nad dedinou už vyrástli solitérne (a patrične ohradené) vily tých najbohatších, pánov Beljajeva či Jakaboviča. Prenechajme ich však bulvárnym kolegom, ktorí tu už podnikli mnohé vyhliadkové lety. Dôležité je čosi iné. Devín iba ťažko čelí rozpínavosti – je tu pekne a radi by tu bývali mnohí. Paradoxný stav, že ak sa tak stane, nebude tu už vôbec pekne a útulne, si asi nepripúšťajú. „Máme tu čierne stavby,“ pokračuje starostka Kolková. „Jednu si stavia istý pán chirurg tesne pod Devínskou Kobylou, druhú jedna pani, ktorá prerába chatu na rodinný dom, keďže zákon dnes rekreačný objekt nedefinuje presne.“ Prečo to spomíname? Neúmernosť je aj hlavnou výhradou voči viladomom, ktoré tu zrejme postaví Skanska. Zámer malopodlažnej výstavby je síce v súlade s územným plánom mesta (detailnejší územný plán zóny Devín nemá, čo sa ukazuje ako základný problém), no exstarosta Paczelt podpísal na jar 2005 územné rozhodnutie príliš rýchlo, v priebehu piatich dní – tvrdiac, že inú možnosť nemá. Kolková dnes tvrdí, že ak by obraňoval záujmy Devína dôrazne a presadzoval, aby investor do zámeru zahrnul občiansku vybavenosť, nižšiu hustotu a nižšiu podlažnosť, stal by sa zámer prijateľným. Ešte raz: nikto netvrdí, že v danej lokalite nemožno stavať, mnohí sa však obávajú, že ak vyrastie zástavba viladomov pre tisíc ľudí a päťsto áut, bez jediného obchodu či škôlky, čo je pôvodný zámer – tak Devín skolabuje. Nehovoriac o dopravnej kalamite, ktorá reálne hrozí. Okrem toho, akékoľvek rozvojové plány tejto mestskej časti obmedzuje nútená správa, v ktorej sa ocitla vinou nezodpovednosti bývalého starostu Jána Novotného, predchodcu Paczelta, ktorý sa zahral na developera a chcel stavať obytnú zónu na kopci. Výsledok? Dlh 300 miliónov, ktorý musí Devín s rozpočtom 10 miliónov ročne ešte dlho splácať... Reakciou firmy Skanska na mnohé opodstatnené obavy Devínčanov je však opakovanie mantry, že postupuje v súlade so zákonmi. Okrem toho obviňuje starostku z poškodzovania ich dobrého mena a zavádzania verejnosti. Pražský zástupca firmy, generálny riaditeľ Dan Ťok, tvrdí, že Kolková prekrúca fakty. Spor teda kulminuje v konfrontačnom duchu, Skanska však minulý štvrtok predložila alternatívny kompromisný návrh.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite