Najhoršie manželstvá sú dnes horšie; a priemerné manželstvo je dnes slabšie než priemerné manželstvo v minulosti.
Na túto tému uverejnil pred dvoma rokmi Eli Finkel, psychológ z Northwestern University, článok v New York Times. Napísal v ňom aj to, že očakávania, ktoré si spájame s manželstvom, stúpli. Dnešní ľudia chcú, aby im manželstvo uspokojovalo finančné, emocionálne aj duchovné potreby. No kým niektorí ľudia venujú práci na svojom manželstve veľa času, a potom žnú pozitívne výsledky tohto úsilia, väčšina ľudí sa manželstvu venuje menej a ich vzťahy sa pomaly rozpadajú.
Pohľad na manželstvo a spôsob, akým o ňom hovoríme, polarizuje. Ak čítate populárnu literatúru, existujú tri rozličné prístupy, ktorými sa dá pozerať na manželské rozhodnutia.
Väčšina populárnych psychologických príručiek na to ide psychologicky. Tieto knihy vychádzajú z premisy, že vstup do manželstva môže pôsobiť odstrašujúco. Štyridsaťpäť percent manželstiev sa končí rozvodom, 10 percent párov žije oddelene, hoci sa nerozviedli.
Psychologický prístup od nás chce, aby sme to, s kým uzavrieme manželstvo, premysleli nielen romanticky, ale aj analyticky. Dávajte pozor na detaily. Ako v knihe The Science of Happily Ever After (Vedecky na manželské šťastie) napísal Ty Tashiro, treba si vziať človeka, ktorý vie byť „príjemný“, k jeho cieľom patrí sociálna harmónia, je empatický a milý.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.