V strede to celé vždy popretína obyčajnosť. Tá sa javí raz ako rovnováha, inokedy ako sivosť.
Stále sa však vezieme na tej istej atrakcii, krúti sa a krúti, stúpa a klesá ako piest, až sa zdá, že v rovnakom okamihu máme hlavu v oblakoch a päty na samom dne. No stále sme to my. Platí však aj to, že poniektorí máme žalúdky lepšie vyzbrojené proti závratom, iní sme menej vyzbrojení čeliť im. Kolotočiar dal život do pohybu, a teraz sa prizerá z malej búdky umiestnenej na vonkajšom okraji koľajníc, nikto nevie, ako často z nej vychádza. Anička, Hanka, ich otcovia a Jakub majú tiež svoju kolotočiarku, spustila im horskú dráhu novelou (minirománom) Na sútoku. Monika Kompaníková stlačila gombík, aby sa hra mohla začať.
Príbeh sa v podstate odohrá za jeden deň a na prvý pohľad sa zdá, že je celkom prostý. Mama Hanka pracuje v meste v kancelárii bezplatnej právnej pomoci pre sociálne prípady a občanov v núdzi, prijíma klientov a rozhoduje, či ich vpustí dnu medzi právnikov, alebo čo najslušnejšie vypoklonkuje preč. Ráno sa so synom Jakubom chvíľu na seba dívajú, „on ešte celkom neprecitol, viečka mu padajú nadol a kútiky úst zvesí, akoby už-už chcel začať fňukať. Po chvíľke je jeho pohľad už jasný a priamy, zamilovaný do ženy, ktorú najlepšie pozná a o ktorej nemá žiadne pochybnosti, pred ktorou necíti ostych, len nekonečnú dôveru a ničím nepodložený obdiv.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.