Prvá padla, keď som si dovolila opustiť dvor, kde sme bývali, no nikomu som nepovedala, kam som odišla. Druhú som dostala, keď som si v tretej triede na základnej škole dovolila pred otcom povedať nadávku. Takú poriadnu, nech aj doma vedia, že to viem používať! Ešte som nedopovedala a už som mala otcovu ruku prilepenú na mojej tvári. Zabolela, ale slza mi nevyhŕkla. Vstala som od stola a odišla do vedľajšej izby.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.