Dvadsiateho ôsmeho septembra bude pre strednú Európu veľmi dôležitý deň. Bude sa totiž voliť v dvoch krajinách, ktoré majú dohromady štvornásobok obyvateľov Slovenska.
V Rakúsku a v Bavorsku. V Rakúsku ide oveľa viac než len o to, či bude ďalej kancelárom sociálny demokrat Alfred Gusenbauer, ktorý v minulých mesiacoch dokázal jediné – že na funkciu kancelára politicky ani ľudsky nemá. Aj tak to však vyzerá, že niečo iné než veľkú koalíciu, spásu i prekliatie Rakúska, sa vytvoriť nepodarí. Pretože všetky ostatné riešenia sú krkolomné a ťažko predstaviteľné bez účasti bývalých alebo súčasných haiderovcov. Jörg Haider, vetriaci šancu v podobe sklamania z poslednej veľkokoaličnej vlády aj z Európskej únie, sa potom znovu vráti z korutánskeho hajtmanského exilu do celoštátnej politiky. A Rakúsko, krvopotne držiace náskok pred búrlivo sa rozvíjajúcim zvyškom strednej Európy, stojí možno na jednej z križovatiek svojich moderných dejín. Križovatiek, na ktorých jedna cesta vedie k väčšiemu otvoreniu sa Európe, druhá cesta do tradičnej rakúskej uzavretosti a rezervovanosti. Tá sa prejavuje lipnutím na oficiálnej neutralite – hoci neutralita je pre štát z EÚ a eurozóny iba symbol.
Keby som však mal vybrať, či byť 28. septembra v Rakúsku, alebo v Bavorsku, šiel by som radšej do Mníchova. Tam sa totiž takmer po šesťdesiatich rokoch môže skončiť „čierna totalita“, ako mnohí bavorskí ľavičiari nazývajú nepretržitú a neobmedzenú vládu Kresťanskosociálnej únie (CSU). CSU sa zatiaľ nevyrovnala s odchodom Edmunda Stoibera, brilantného rečníka a predovšetkým úspešného krajského premiéra, vďaka ktorému Slobodný štát Bavorsko minuli všetky pohromy, ktoré na západné Nemecko zoslalo jeho zjednotenie s východným Nemeckom. Za šesťdesiat rokov vlády katolíckosociálnej pravice v Bavorsku pomerne dosť môžeme aj my Česi – tým, že sme tam po vojne poslali tri milióny našich Nemcov, ktorí sa stali najvernejšími voličmi CSU. Lenže českí Nemci vymierajú a s nimi sa zrejme skončí aj neobmedzená vláda kresťanských sociálov. Stoiberov nástupca Kurt Beckstein si to spočítal a namiesto sudetských Nemcov nadbieha Čechom. Napríklad tým, že v septembri otvoril posledný kus diaľnice medzi Prahou a Norimbergom. Dvadsiateho ôsmeho septembra to bude vo Viedni, ale najmä v Mníchove zaujímavé. Navyše dva dni pred sedemdesiatym výročím Mníchovskej dohody. Ale to už je naozaj iná kapitola strednej Európy.
Autor je redaktor Lidových novín
V Rakúsku a v Bavorsku. V Rakúsku ide oveľa viac než len o to, či bude ďalej kancelárom sociálny demokrat Alfred Gusenbauer, ktorý v minulých mesiacoch dokázal jediné – že na funkciu kancelára politicky ani ľudsky nemá. Aj tak to však vyzerá, že niečo iné než veľkú koalíciu, spásu i prekliatie Rakúska, sa vytvoriť nepodarí. Pretože všetky ostatné riešenia sú krkolomné a ťažko predstaviteľné bez účasti bývalých alebo súčasných haiderovcov. Jörg Haider, vetriaci šancu v podobe sklamania z poslednej veľkokoaličnej vlády aj z Európskej únie, sa potom znovu vráti z korutánskeho hajtmanského exilu do celoštátnej politiky. A Rakúsko, krvopotne držiace náskok pred búrlivo sa rozvíjajúcim zvyškom strednej Európy, stojí možno na jednej z križovatiek svojich moderných dejín. Križovatiek, na ktorých jedna cesta vedie k väčšiemu otvoreniu sa Európe, druhá cesta do tradičnej rakúskej uzavretosti a rezervovanosti. Tá sa prejavuje lipnutím na oficiálnej neutralite – hoci neutralita je pre štát z EÚ a eurozóny iba symbol.
Keby som však mal vybrať, či byť 28. septembra v Rakúsku, alebo v Bavorsku, šiel by som radšej do Mníchova. Tam sa totiž takmer po šesťdesiatich rokoch môže skončiť „čierna totalita“, ako mnohí bavorskí ľavičiari nazývajú nepretržitú a neobmedzenú vládu Kresťanskosociálnej únie (CSU). CSU sa zatiaľ nevyrovnala s odchodom Edmunda Stoibera, brilantného rečníka a predovšetkým úspešného krajského premiéra, vďaka ktorému Slobodný štát Bavorsko minuli všetky pohromy, ktoré na západné Nemecko zoslalo jeho zjednotenie s východným Nemeckom. Za šesťdesiat rokov vlády katolíckosociálnej pravice v Bavorsku pomerne dosť môžeme aj my Česi – tým, že sme tam po vojne poslali tri milióny našich Nemcov, ktorí sa stali najvernejšími voličmi CSU. Lenže českí Nemci vymierajú a s nimi sa zrejme skončí aj neobmedzená vláda kresťanských sociálov. Stoiberov nástupca Kurt Beckstein si to spočítal a namiesto sudetských Nemcov nadbieha Čechom. Napríklad tým, že v septembri otvoril posledný kus diaľnice medzi Prahou a Norimbergom. Dvadsiateho ôsmeho septembra to bude vo Viedni, ale najmä v Mníchove zaujímavé. Navyše dva dni pred sedemdesiatym výročím Mníchovskej dohody. Ale to už je naozaj iná kapitola strednej Európy.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.