Našťastie prišli časy biomatiek a ekootcov, takže ľan sa znova ťahá na výslnie v šatníku aj v kuchyni.
Podobne, ako to mal mangold, keď ho nevyberavým spôsobom v renesancii vytlačil zo stola špenát (viac v predošlom čísle), rovnakej krivdy sa neskôr dožil ľan s bavlnou. Do začiatku dvadsiateho storočia bol absolútnou superstar. Samozrejme, existovali aj iné buržujiny pre horných zopár tisíc, ako napríklad hodváb, urputne dovážaný z exotických zemí. No ten nikdy nedokázal poraziť starý dobrý ľan. A keď hovoríme starý, myslíme to naozaj vážne.
Hodnoverné dôkazy o jeho spracúvaní sa našli v istej jaskyni v Gruzínsku s krásnym názvom Dzudzuana. Ľanové vlákna, ktoré sa tam povaľovali, mali slušných 30 000 rokov. Ľan používaný na ľanový olej sa podarilo skultivovať trochu neskôr, asi pred 9 000 rokmi v Sýrii. Z týchto starozákonných končín sa neskôr krok za krokom rozšíril na východ i západ, a teda aj ku nám. A stal sa najužitočnejšou plodinou ľudskej civilizácie. Dokonca toto pomenovanie dostal aj do svojho latinského názvu – linum usitatissimum (ľan najužitočnejší).
Egypťania naň nedali dopustiť. Či už išlo o jeho semienko, ktoré bolo také výdatné na chutný olej, alebo o vlákna, z ktorých si vyrábali vzdušnú odedzu, čo vynikajúco odvádzala pot v horúcich severoafrických dňoch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.