Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skuhrov odchod mal byť iný

.marián Leško .časopis .kauza

Tentoraz sa v seriáli o najväčších korupčných kauzách uplynulého obdobia budeme venovať vojenskému spravodajstvu v dvoch vládach Roberta Fica.

Seriál vychádza v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu.

Hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková v polovici apríla 2016 oznámila, že Vojenské spravodajstvo má nového šéfa – doterajšieho riaditeľa Ľubomíra Skuhru nahradil vo funkcii generál Ján Balciar. Aj táto personálna epizóda svedčí o tom, že k zmenám na dôležitých postoch dochádza iba z politických dôvodov – bez ohľadu na to, koľko vecných dôvodov existovalo na odchod Ľubomíra Skuhru z jeho funkcie ešte pred nástupom nového ministra obrany Petra Gajdoša. Funkcionár Skuhra mohol vydržať na svojom poste len preto, lebo bol pod politickou ochranou Smeru-SD. A musel odísť, keď bolo potrebné uvoľniť miesto pre nominanta koaličnej SNS. Príbeh Vojenského spravodajstva pod vedením Ľubomíra Skuhru sa tým síce uzavrel, ale zďaleka nie tak, ako sa uzavrieť mal.

organizovaná skupina

V polovici mája 2013 denník SME informoval, že disponuje dokumentom, podľa ktorého v rokoch 2006 až 2010 šéfovia vojenských tajných služieb (Ľubomír Skuhra, Juraj Šebo, Ľubomír Benkovský a ďalší) postupovali ako „organizovaná skupina". Podľa správy narábali s majetkom a peniazmi vtedy ešte dvoch služieb (Vojenskej spravodajskej služby a Vojenského obranného spravodajstva, ktoré sa od januára 2013 zlúčili do Vojenského spravodajstva) tak, aby z toho mali osobný prospech buď oni, alebo s nimi spojené tretie osoby.

Štrnásťstranová správa, ktorá mala približne 120 strán príloh, opisovala nezákonné prevody majetku oboch služieb na iné organizácie či súkromné osoby, ale aj ďalšie manipulácie. Napríklad i to, ako služby nakúpili majetok, zrekonštruovali ho, a potom označili za nepotrebný či dekonšpirovaný a za rádovo nižšiu cenu ho odpredali. Dokument hovoril o 15 budovách alebo automobiloch, ku ktorým sa takto dostali funkcionári služby alebo im blízke osoby.

Po zverejnení toho, čo správa obsahuje, prihlásili sa aj svedkovia, bývalí príslušníci vojenských služieb, ktorí potvrdili, že počas vlády Ivery Radičovej – v rokoch 2010 a 2011 – preverovali manipulácie s peniazmi i s majetkom vo vojenskom spravodajstve. Bývalý vojenský pridelenec v Turecku Ivan Macko nielen pred parlamentným výborom, ale aj pred kamerami informoval, že tajné služby zaplatili 200-tisíc eur za niečo, „na čo nebol ani len projekt, že sa to potom urobí". Bývalý námestník riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vladimír Suchodolinský sa prihlásil, že to bol on, kto v roku 2011 vypracoval obsiahlu správu o podozreniach z tunelovania tajnej služby.

Okrem toho, že opísal mechanizmus, ako tunelovanie fungovalo („Prvý človek niečo realizoval, druhý to podpísal a tretí prevzal dokumenty, ktoré už dnes neexistujú...), informoval aj o konkrétnych prípadoch, ako vyzerala manipulácia s majetkom služby.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite