Výstava Otisa Lauberta uvádzaná v Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši pod názvom Z Knulpovej kapsy je dôkazom toho, že konceptualizmus nemusí byť mŕtvy ani v postpostmodernej dobe.
Nemusí byť mŕtvy, ak autor – konceptualista do morku kostí nelenil a stihol nazrieť tej prapodivnej postmoderne pod sukne a odkukať od nej zopár užitočných trikov.
Práca Otisa Lauberta s nájdenými vecami je charakterizovaná systematickosťou blížiacou sa obsesii. Balónom, umožňujúcim jeho dielam vzlietnuť a rozprávať, sú humor a zveličenie, komunikované prostredníctvom názvov diel. Prienik výtvarnej a slovnej poetiky je zvlášť podarený napríklad v inštalácii Dobrý deň, pán Douchampanský, pozostávajúcej z postele vytvorenej z prázdnych fliaš šampanského zastrčených do pier matraca.
Silná Otisova zbraň, zbraň ktorou, mimochodom, disponuje nie úplne každý konceptualista, je nepochybne jeho prenikavé výtvarné cítenie. Prezentované obrazy – ak ako obraz definujeme niečo, čo sa zavesí na stenu a príliš z nej nevytŕča – sú opäť skladačkou nájdených vecí. Pripináčiky urobili z gýčového Zlatého jelenčeka obraz hodný zavesenia na stenu. Osviežujúco pôsobia i reminiscencie na ľudové motívy Ornamenty, ktoré vzbudzujú úvahy o tom, kto sme, odkiaľ a kam ideme omnoho príjemnejším, prijateľnejším a uveriteľnejším spôsobom, ako je v dnešnej dobe, plnej veľkohubých rečí o národe, zvykom.
Inštalácii výstavy bola venovaná jedna miestnosť v galérii ležiacej zároveň v strede i mimo centra dnešného Liptovského Mikuláša. Rovnako podstatným a zároveň excentrickým autorom bol a zostáva Otis Laubert.
Smutným konštatovaním, vypovedajúcim o dnešnej dobe viac ako dlhé články, je fakt, že k tejto výstave európskeho formátu nebol vydaný katalóg. Toto veru nie je Rio de Janeiro, Ostap Bender.
Otis Laubert, Z Knulpovej kapsy, Galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš.
Nemusí byť mŕtvy, ak autor – konceptualista do morku kostí nelenil a stihol nazrieť tej prapodivnej postmoderne pod sukne a odkukať od nej zopár užitočných trikov.
Práca Otisa Lauberta s nájdenými vecami je charakterizovaná systematickosťou blížiacou sa obsesii. Balónom, umožňujúcim jeho dielam vzlietnuť a rozprávať, sú humor a zveličenie, komunikované prostredníctvom názvov diel. Prienik výtvarnej a slovnej poetiky je zvlášť podarený napríklad v inštalácii Dobrý deň, pán Douchampanský, pozostávajúcej z postele vytvorenej z prázdnych fliaš šampanského zastrčených do pier matraca.
Silná Otisova zbraň, zbraň ktorou, mimochodom, disponuje nie úplne každý konceptualista, je nepochybne jeho prenikavé výtvarné cítenie. Prezentované obrazy – ak ako obraz definujeme niečo, čo sa zavesí na stenu a príliš z nej nevytŕča – sú opäť skladačkou nájdených vecí. Pripináčiky urobili z gýčového Zlatého jelenčeka obraz hodný zavesenia na stenu. Osviežujúco pôsobia i reminiscencie na ľudové motívy Ornamenty, ktoré vzbudzujú úvahy o tom, kto sme, odkiaľ a kam ideme omnoho príjemnejším, prijateľnejším a uveriteľnejším spôsobom, ako je v dnešnej dobe, plnej veľkohubých rečí o národe, zvykom.
Inštalácii výstavy bola venovaná jedna miestnosť v galérii ležiacej zároveň v strede i mimo centra dnešného Liptovského Mikuláša. Rovnako podstatným a zároveň excentrickým autorom bol a zostáva Otis Laubert.
Smutným konštatovaním, vypovedajúcim o dnešnej dobe viac ako dlhé články, je fakt, že k tejto výstave európskeho formátu nebol vydaný katalóg. Toto veru nie je Rio de Janeiro, Ostap Bender.
Otis Laubert, Z Knulpovej kapsy, Galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.