Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mesto v meste

.tomáš Gális .časopis .fenomén

Ešte pred desiatimi rokmi sme ich u nás nepoznali. Hovorilo sa, že sa neuživia, ale dnes sú samozrejmosťou a ustavične pribúdajú ďalšie. Navštevuje ich čoraz viac ľudí, ktorí v nich míňajú čoraz viac peňazí. Nákupné centrá.

Ešte pred desiatimi rokmi sme ich u nás nepoznali. Hovorilo sa, že sa neuživia, ale dnes sú samozrejmosťou a ustavične pribúdajú ďalšie. Navštevuje ich čoraz viac ľudí, ktorí v nich míňajú čoraz viac peňazí. Nákupné centrá.

Stali sa symbolom úspechu: úspechu jednotlivcov, ktorí do nich chodia i ekonomického úspechu celej spoločnosti. O čo viac to z nich vyžaruje, o to viac kritiky sa na ne znáša. Spomeňme len niekoľko príkladov.
Podľa kritikov sú nákupné centrá len lákavou pozlátkou. Napriek ich zjavnej prosperite sa ustavične ozývajú hlasy, prorokujúce, že do nich nakoniec nebude mať kto chodiť. Mnohí hovoria, že vytláčajú život z centra mesta a že ich vinou zanikajú tradičné obchody. Tvrdia tiež, že posilňujú individualizmus. Niektorí dokonca trpia akýmsi pocitom viny, keď do nich musia vstúpiť.
Množstvo argumentov proti. Je však popularita nákupných centier až taká nepochopiteľná?

.dobrý nápad
Myšlienka sústrediť množstvo obchodov pod jednu strechou napadla niektorým podnikavcom už v polovici 19. storočia. Otázkou je, komu možno prisúdiť prvenstvo. Podľa jednej verzie bol prvý obchod podobný nákupnému centru postavený v anglickom meste Chester. Boli to vzájomne prepojené dvojposchodové budovy, zaberajúce plochu niekoľkých domových blokov. Mnohé charakteristiky moderného nákupného centra spĺňala aj na vtedajšie pomery neuveriteľne rozsiahla osemhektárová budova londýnskeho Crystal Palace, postavená v roku 1851. Jej dizajnéri preniesli exteriér dovnútra a urobili z paláca gigantickú záhradu s fontánou a niekoľkými stromami.
Dôležitý zlom vo vývoji nákupných centier nastal v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď bolo postavené prvé moderné nákupné centrum Country Club Plaza v Kansas City. Jeho zakladateľ Jesse Clyde Nichols spojil princípy koncentrácie obchodov na jednom mieste a prenájmu priestorov, kde prenajímateľ určoval zameranie predajne. Od polovice tridsiatych rokov bola myšlienka plánovaného obchodného centra s bezplatným parkovaním, vedeného jedným manažmentom, známa ako najlepšia a najefektívnejšia metóda, ako obslúžiť rastúci americký trh. Po hospodárskej kríze a druhej svetovej vojne už tento trend nemohlo nič zastaviť.

Ľudia (samozrejme, spočiatku len tí na západ od našich hraníc) reagovali pozitívne. Zrazu tu bolo niečo nové. Nákupné centrum predstavovalo akýsi prístav s morom možností. Malo prilákať ľudí, ktorých domovy boli často vzdialené desiatky kilometrov, a chceli si nakúpiť a príjemne stráviť voľný čas.
Nákup, kino, reštaurácie, bowling, služby od opravovne obuvi po banky a poštu... To všetko v čistom a klimatizovanom prostredí, v ktorom nezmoknete, ani vás nebude otravovať nepríjemné slnko.

.nič pre praktických
Prečo tam vlastne chodíme? Dana Hanzelová, marketingová riaditeľka bratislavského Polus City Centra, hovorí, že hlavným dôvodom návštevy ich centra sú nákupy. Polus, vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa nachádza, je však aj obľúbeným miestom pracovných stretnutí.
Mária Juritková, PR manažérka bratislavského obchodného centra Aupark vyzdvihuje popri obchodoch s módnymi značkami aj škálu možností, ako stráviť voľný čas či uskutočniť pracovné stretnutie. „Naše prieskumy ukazujú, že zákazníci kombinujú nákupy s využitím služieb a návštevou gastrozariadení. Medzi ich najobľúbenejšie prevádzky patria kiná a supermarket, pričom v rámci nákupov sa zameriavajú prevažne na nákup odevov a obuvi,“ dodáva Juritková.
Podľa výskumov najčastejším dôvodom návštevy nákupného centra je nákup v hypermarkete, nakupovanie v obchodoch s oblečením, návšteva kina, prechádzka spojená s prezeraním noviniek a stretnutie s priateľmi. Ako pred časom povedal pre náš časopis Marián Timoracký zo spoločnosti United Consultants, ktorá sa zaoberá zvykmi a typmi spotrebiteľov, posledné tri dôvody uvádza takmer polovica návštevníkov centier, ktoré takto preberajú funkciu mesta. 
Do nákupných centier podľa prieskumov chodia najmä mladší ľudia. Potvrdzujú to aj slová Márie Juritkovej: „Návštevníci centra Aupark majú v priemere od pätnásť do tridsaťpäť rokov, ide prevažne o ekonomicky aktívnych ľudí so stredným a vyšším príjmom. Početnou skupinou sú rodiny s malými deťmi.“
Akí ľudia do nákupných centier smerujú najmenej? Podľa odborníkov sú to spotrebitelia, označovaní ako praktické typy, teda ľudia, ktorí presne vedia, čo chcú kúpiť a nemajú čas ani chuť nechať sa vystavovať metódam predajcov, nemajú chuť po ceste k chlebu a pečivu absolvovať prehliadku oblečenia, kozmetiky, elektroniky a autodoplnkov.

.pád a pýcha
Kam by sme však došli, keby sme všetci boli praktickí, prípadne chudobní? Možno by to potom vyzeralo ako v nákupnom centre South China Mall, o ktorom pred niekoľkými týždňami písal týždenník Trend. V tomto centre vraj developer výrazne prehnal jeho veľkosť,  zle odhadol podmienky na trhu a nezvládol ani načasovanie vstupu na trh.
Toto najväčšie nákupné stredisko sveta, otvorené v roku 2005, skrýva vo svojich útrobách 600-tisíc štvorcových metrov (desaťkrát viac ako rozšírený bratislavský Aupark) predajnej  plochy. Jeho návštevníci sa môžu poprechádzať cez sedem zón, predstavujúcich svetové mestá, krajiny či regióny – Amsterdam, Paríž, Rím, Benátky, Egypt, Karibik a Kaliforniu, avšak napriek tejto veľkej ponuke je ich veľmi málo a väčšina priestorov zíva prázdnotou.
Developer centra rátal pri jeho otvorení s priemernou dennou návštevnosťou 100-tisíc zákazníkov, no už po roku od jeho otvorenia sem každý deň vkročila len desatina tohto počtu. Podľa odborníkov toto megadielo doplatilo na predmestskú polohu, kam sa bez auta nedá dostať. Spotrebiteľov, navyknutých nakupovať v centrách miest, to nijako neoslovilo. Megalomanská Čína však nie je jediná, problémy so zaplnenosťou majú mnohé nákupné centrá na západe, dokonca niektoré aj v blízkej Prahe.

.pýcha
U nás sa však, zdá sa, takejto situácie zatiaľ nemusíme obávať. Mestá strednej a východnej Európy totiž stále patria k najatraktívnejším lokalitám, do ktorých chcú maloobchodné reťazce expandovať.
Dôvodom záujmu o Slovensko je dlhý pôst vo výstavbe centier do roku 2000, keď sa už napríklad v Českej republike budovali vo veľkom. Na prelome tisícročí u nás vzniklo prvé veľké nákupné centrum Polus City Center, ktoré však vzniklo až po piatich rokoch peripetií.
Príčinou slovenského meškania za okolím bola byrokracia, ale ešte viac politická klíma počas Mečiarovej vlády v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Zahraniční investori, medzi nimi aj developeri a obchodníci, sa vtedy Slovensku oblúkom vyhýbali.
Dnes to už, našťastie neplatí. Slovensko má byť ešte dlhé obdobie populárnym cieľom investorov. Podľa štúdie jednej rakúskej poradenskej firmy sa má v krajine postaviť 46 nových veľkých komplexov, ktoré doplnia súčasných 28. Viac ich plánujú len v Rumunsku a na Ukrajine.
Výstavba centier zatiaľ vo veľkom prebiehala na západe a strede Slovenska V najbližšom období však môžeme očakávať boom na východe krajiny. Medzi atraktívne mestá patria napríklad Poprad a Prešov, ale aj stredne veľké mestá ako Dolný Kubín a Michalovce.

.je niečo lepšie?
Máme sa na čo tešiť? Ako sa to vezme. Najmä v menších mestách existuje riziko, že nákupné centrá na okraji vyprázdnia centrum mesta. Ich rozvoj môže viesť časom k presvedčeniu, že nakupovanie je najmä otázka životného štýlu a pobyt v takomto centre je najlepším spôsobom trávenia voľného času. (V Spojených štátoch majú dokonca tínedžeri, tráviaci veľkú časť voľného času prechádzaním sa po predajniach a posedávaním na lavičke aj vlastné pomenovanie „mallrats“, teda niečo ako obchodné potkany.)
Ako sa však ukazuje, nie všetky obavy sa napĺňajú. Napríklad v centre Bratislavy je síce menej obchodov, budovy však nie sú prázdne – uvoľnené priestory zabrali (pre niekoho možno až príliš) kaviarne a reštaurácie. Neplatí veľmi ani okrídlená fráza o anonymnom priestore. A pozlátka? Tá je určite príjemnejšia ako pohľad na bratislavský „nákupný bulvár“ menom Obchodná ulica.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite