V súťaži o najvplyvnejší politický post sveta prišlo na konkrétne sľuby. Tieto dal verejne Barack Obama: skončím s výnimkami pre firmy, ktoré presúvajú pracovné miesta do zahraničia; znížim dane drvivej väčšine Američanov; a do desiatich rokov ukončím americkú závislosť od ropy z Blízkeho východu.
Obama sa vo svojom najdôležitejšom prejave na nominačnom zjazde Demokratickej strany v Denveri okrem skvelej rétoriky a vystupovania, ktorými si dokáže získavať city, zameral aj na rozum. Krátko pred zjazdom si vybral svojho kandidáta na viceprezidenta. Aj v tejto voľbe išlo viac o apel na rozum.
Chýbajú Obamovi dlhoročné skúsenosti? Je natoľko outsidrom vo Washingtone, že jeho hlavná téma zmeny by sa mohla rozbiť na nedostatočnom poznaní federálnej byrokracie? Nestihol sa ešte oťukať vo svete a zoznámiť sa so šéfmi vlád a štátov desiatok krajín? Robí mu ťažkosti osloviť strednú generáciu belochov, predovšetkým katolíckych voličov? Všetko toto mu priniesol muž, ktorého si Obama vybral, dlhoročný demokratický senátor a sám dvojnásobný uchádzač o prezidentský post Joe Biden. Výber Bidena je zaujímavý aj pre Slovensko. Málo amerických politikov tak dobre pozná strednú a východnú Európu ako práve on. Biden sa len nedávno vrátil z Gruzínska, kde bol na pozvanie prezidenta Saakašviliho.
Je otázkou, či Bidenova nominácia pomôže potlačiť inú Obamovu slabinu – jeho ekonomický program, a náznaky väčších štátnych zásahov do ekonomiky.
Pred štvrťstoročím prišiel prezident Ronald Reagan s tézou, že zásahy vlády a štátu nie sú riešením, ale samotným problémom. V ekonomickej oblasti sa menších štátnych zásahov držali aj ďalší prezidenti, Bush starší, Bill Clinton aj Bush mladší. Demokrat Clinton si musel vo vlastnej strane vybojovať tézu, že ére silného štátu už odzvonilo. Obamova odpdoveď v Denveri bola, že riešenie je kdesi uprostred: Vláda je za riešenia zodpovedná, nemôže však rozhodovať za jednotlivca. A každý je zodpovedný sám za seba, nie je v tom však nakoniec iba on sám.
Apel na rozum neznamená, že by zjazd demokratov v Denveri nebol výborne zorganizovaným predstavením sebavedomia a sebadisciplíny. Barack Obama vystúpil 45 rokov po slávnom prejave Martina Luthera Kinga I have a dream. V dňoch predtým Obamu podporila jeho bývalá protikandidátka Hillary Clintonová rovnako ako exprezident Clinton. Obamov tím pred časom protestoval proti McCainovmu šťuchnutiu, že demokratický uchádzač patrí medzi celebrity dnešného sveta. Takmer 80-tisíc ľudí na štadióne v Denveri však Obamovi tlieskalo ako najväčšej mediálnej hviezde. Je to problém? Ak áno, tak potom pre celú Ameriku. Obamovi sa síce podarilo zmobilizovať davy, najmä mladších ľudí, vo svete médií je však doma aj senátor McCain. A v komunikácii obsahov je niekedy ťažké nájsť hranicu medzi informáciou a zábavou. Nedávny prieskum ukázal, že mladí Američania okrem internetu čerpajú najviac informácií o politike zo zábavného televízneho programu Daily Show.
Amerika si po útokoch z 11. septembra 2001 a po vojne v Iraku nie je istá sama sebou. Obe udalosti najviac vystihujú éru prezidenta Busha, ktorý do úradu nastúpil s programom venovať sa predovšetkým domácej politike a menej zasahovať v zahraničí. Útoky z 11. septembra ukázali zraniteľnosť Ameriky. Vojna v Iraku zasa ukázala, že najmocnejšia krajina sveta sa môže vo svojich odhadoch mýliť a že poraziť diktátora je ľahšie ako pomôcť vybudovať životaschopný štát. Vojna tak postupne doviedla Američanov k strate istoty, že to, čo robia, je správna vec. Demokrati sa preto cítia na koni, a v Kongrese si zrejme posilnia pozície. John McCain však zatiaľ v prieskumoch drží s Barackom Obamom krok, a oproti Obamovmu vytiahnutiu Joe Bidena prišiel s vlastným prekvapením: ako kandidátku na viceprezidentku menoval guvernérku Aljašky Sarah Palinovú. Oproti McCainovmu vyššiemu veku má Palinová iba 44 rokov, a dopĺňa McCaina podobne, ako Biden Obamu. Aj McCain tak hľadá rovnováhu medzi rozumom a citom.
Obama sa vo svojom najdôležitejšom prejave na nominačnom zjazde Demokratickej strany v Denveri okrem skvelej rétoriky a vystupovania, ktorými si dokáže získavať city, zameral aj na rozum. Krátko pred zjazdom si vybral svojho kandidáta na viceprezidenta. Aj v tejto voľbe išlo viac o apel na rozum.
Chýbajú Obamovi dlhoročné skúsenosti? Je natoľko outsidrom vo Washingtone, že jeho hlavná téma zmeny by sa mohla rozbiť na nedostatočnom poznaní federálnej byrokracie? Nestihol sa ešte oťukať vo svete a zoznámiť sa so šéfmi vlád a štátov desiatok krajín? Robí mu ťažkosti osloviť strednú generáciu belochov, predovšetkým katolíckych voličov? Všetko toto mu priniesol muž, ktorého si Obama vybral, dlhoročný demokratický senátor a sám dvojnásobný uchádzač o prezidentský post Joe Biden. Výber Bidena je zaujímavý aj pre Slovensko. Málo amerických politikov tak dobre pozná strednú a východnú Európu ako práve on. Biden sa len nedávno vrátil z Gruzínska, kde bol na pozvanie prezidenta Saakašviliho.
Je otázkou, či Bidenova nominácia pomôže potlačiť inú Obamovu slabinu – jeho ekonomický program, a náznaky väčších štátnych zásahov do ekonomiky.
Pred štvrťstoročím prišiel prezident Ronald Reagan s tézou, že zásahy vlády a štátu nie sú riešením, ale samotným problémom. V ekonomickej oblasti sa menších štátnych zásahov držali aj ďalší prezidenti, Bush starší, Bill Clinton aj Bush mladší. Demokrat Clinton si musel vo vlastnej strane vybojovať tézu, že ére silného štátu už odzvonilo. Obamova odpdoveď v Denveri bola, že riešenie je kdesi uprostred: Vláda je za riešenia zodpovedná, nemôže však rozhodovať za jednotlivca. A každý je zodpovedný sám za seba, nie je v tom však nakoniec iba on sám.
Apel na rozum neznamená, že by zjazd demokratov v Denveri nebol výborne zorganizovaným predstavením sebavedomia a sebadisciplíny. Barack Obama vystúpil 45 rokov po slávnom prejave Martina Luthera Kinga I have a dream. V dňoch predtým Obamu podporila jeho bývalá protikandidátka Hillary Clintonová rovnako ako exprezident Clinton. Obamov tím pred časom protestoval proti McCainovmu šťuchnutiu, že demokratický uchádzač patrí medzi celebrity dnešného sveta. Takmer 80-tisíc ľudí na štadióne v Denveri však Obamovi tlieskalo ako najväčšej mediálnej hviezde. Je to problém? Ak áno, tak potom pre celú Ameriku. Obamovi sa síce podarilo zmobilizovať davy, najmä mladších ľudí, vo svete médií je však doma aj senátor McCain. A v komunikácii obsahov je niekedy ťažké nájsť hranicu medzi informáciou a zábavou. Nedávny prieskum ukázal, že mladí Američania okrem internetu čerpajú najviac informácií o politike zo zábavného televízneho programu Daily Show.
Amerika si po útokoch z 11. septembra 2001 a po vojne v Iraku nie je istá sama sebou. Obe udalosti najviac vystihujú éru prezidenta Busha, ktorý do úradu nastúpil s programom venovať sa predovšetkým domácej politike a menej zasahovať v zahraničí. Útoky z 11. septembra ukázali zraniteľnosť Ameriky. Vojna v Iraku zasa ukázala, že najmocnejšia krajina sveta sa môže vo svojich odhadoch mýliť a že poraziť diktátora je ľahšie ako pomôcť vybudovať životaschopný štát. Vojna tak postupne doviedla Američanov k strate istoty, že to, čo robia, je správna vec. Demokrati sa preto cítia na koni, a v Kongrese si zrejme posilnia pozície. John McCain však zatiaľ v prieskumoch drží s Barackom Obamom krok, a oproti Obamovmu vytiahnutiu Joe Bidena prišiel s vlastným prekvapením: ako kandidátku na viceprezidentku menoval guvernérku Aljašky Sarah Palinovú. Oproti McCainovmu vyššiemu veku má Palinová iba 44 rokov, a dopĺňa McCaina podobne, ako Biden Obamu. Aj McCain tak hľadá rovnováhu medzi rozumom a citom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.