Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Jedno z poznávacích znamení príchodu do Chorvátska je hudba. O kvalite našich rádií sa popísalo všeličo, ale tým ich sa nič nevyrovná. Balkánsky Senzus zo všadiaľ, všade a celý deň.

Jedno z poznávacích znamení príchodu do Chorvátska je hudba. O kvalite našich rádií sa popísalo všeličo, ale tým ich sa nič nevyrovná. Balkánsky Senzus zo všadiaľ, všade a celý deň.
Kulisa celého pobytu je jasná, Dubrovačkim trubadurom a ich klonom sa nevyhnete. Musíte tankovať, nakupovať, ísť do baru, máte svojich domácich alebo jednoducho niekto zaparkuje pri vás auto a z neho ozvučí svoje okolie tou zvláštnou balkánskou balalajkou zmiešanou so synťákmi s dokonale plastickým zvukom. Speváka si predstavíte podľa prvého tónu – lesklá košeľa, nagélované vlasy, profi úsmev zo slastičarne. A k tomu pekná reč, podozrivo podobná trnavskej slovenčine (Jozef Adamec ako tréner Hajduku Split – ideálna kombinácia). Práve som po nočnej ceste autom domov dumal o všetkom možnom, pomerne dlhú časť som venoval skúmaniu geograficko-muzikologických súvislostí medzi rečou a hudbou Slovanov.
Prišiel som k záveru, ktorý je mimoriadne zaujímavý a zaslúžil by si podľa mňa aj dizertačku, ak už taká náhodou nie je. Čím severnejšie, tým mäkšia reč – Trnava pri Jadrane, Štúr na Slovensku až po to neskutočne milé „ščľžšť“ Poliakov. O výsadnom postavení Slovenska svedčí aj to, že na našom územíčku sa deje niečo podobné v malom – na Liptove tvrdí horali mäkčia aj B, pri Trenčíne mäkké ľ dostanete iba z môjho brata Mariána a učiteliek slovenčiny, malebnými rovinami Podunajskej nížiny sa nesie trnavská tvrdosť (Chorvátsky Grob! Je to jasné!). A hudba? Najtvrdší a najlepší punk majú určite Poliaci, používajú aj zaručene najmenej brilantíny na vlasy. Ich rádiá sú povestné – aspoň určite boli, terajší stav podrobne nepoznám, na ich programy však nedá dopustiť žiaden milovník alternatívy zo severu Slovenska. My sme veľmocou soft rocku. (Alebo hard popu? Stále sa neviem rozhodnúť, ktorý termín je výstižnejší, nateraz vyhráva soft rock). A keď počujete na ulici na Makarskej hudbu z okoloidúcich áut, zo všetkých bez rozdielu veku šoféra hrá sladučký Zlatko Milučič a Prijatelija. Tvdosť a mäkkosť jazyka a hudby v nádhernej nepriamej úmere, srdce matematika plesá. Podrobnú analýzu dodám hociktorej univerzite na požiadanie. Teraz idem spať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite