Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stupňujúca sa búrka v globálnej ekonomike

.časopis .týždeň v ekonomike

Od roku 2004 do roku 2007 zažívala svetová ekonomika nezvyčajne dlhý a silný boom, na ktorom sa podieľalo mnoho krajín a počas ktorého dosahovala tempo rastu takmer 5 percent. Európska únia (EÚ15) zaznamenávala v tých rokoch priemerný rast 2,4 %.

Od roku 2004 do roku 2007 zažívala svetová ekonomika nezvyčajne dlhý a silný boom, na ktorom sa podieľalo mnoho krajín a počas ktorého dosahovala tempo rastu takmer 5 percent. Európska únia (EÚ15) zaznamenávala v tých rokoch priemerný rast 2,4 %.
V Nemecku, kde v tomto období predstavoval priemerný rast 1,8 %, zvestovali niektorí novinári nový hospodársky zázrak. Dnes však zhoršujúce sa správy vyvolávajú vážne pochybnosti – najmä nad Spojenými štátmi sa vznášajú temné mraky. Stojí svetová ekonomika na pokraji recesie?  Ceny nehnuteľností v USA i naďalej voľným pádom klesajú a banková kríza si žiada stále nové obete (Bear Stearns, IndyMac, First Heritage Bank, First National Bank of Nevada, First Priority Bank, Fannie Mae, Freddie Mac atd.). Očakávané odpisy úverov v bankovom svete ako celku dnes značne prevyšujú hranicu 400 miliard eur, o ktorej sa hovorilo ešte túto jar.  Nezamestnanosť navyše rastie najrýchlejším tempom za posledných sedem rokov. Celková zamestnanosť, ktorá je stále z historického hľadiska vysoká, od počiatku roka 2008 ustavične klesá. Je prekvapujúce, že sa ešte nezrútil americký burzový trh, pretože i všetky ďalšie ukazovatele smerujú nadol. Pomer ceny akcie a čistého zisku na akcii dosahoval podľa Standard & Poor’s ešte nedávno hodnotu zhruba 20, čo bolo výrazne viac než 16, čo je dlhodobá priemerná hodnota dosahovaná od roku 1881.  Aj nedávne prieskumy ekonomickej aktivity priniesli znepokojivé signály pre svetovú ekonomiku. Index svetovej ekonomickej klímy sledovaný inštitútom Ifo sa v treťom štvrťroku 2008 štvrtýkrát za sebou zhoršil. Tento pokles bol prevažne výsledkom nepriaznivejšieho hodnotenia súčasnej hospodárskej situácie, ale odrážal aj ďalšiu revíziu očakávaní pre nadchádzajúcich šesť mesiacov smerom nadol. Dnes je tento index na najnižšej úrovni od štvrtého štvrťroku 2001.  Ochladenie indexu svetovej ekonomickej klímy Ifo bolo najviditeľnejšie v západnej Európe a Ázii. To rozptýlilo nádej, že ekonomická aktivita v Ázii by sa mohla vyvíjať nezávisle od USA, čo by vyvážilo straty európskych exportérov v Amerike. Index Ifo pre Áziu bol v treťom štvrťroku 2008 na najnižšej úrovni od útoku na Svetové obchodné centrum v roku 2001, pričom mimoriadne zlé ekonomické hodnotenie prichádzalo z Japonska. 
V USA sa ukazovateľ klímy opäť zhoršil, pričom dramatický pokles zaznamenal už v druhom štvrťroku, takže sa dostal na najnižšiu úroveň od roku 1991. Index spotrebiteľskej nálady Michiganskej univerzity klesol v júni 2008 na najnižšiu hodnotu za niekoľko desiatok rokov a odvtedy sa zvýšil len veľmi nebadane. Aj v eurozóne zaznamenal index ekonomickej klímy Ifo dramatický pád.  Nemecká ekonomika, ktorá je najsilnejšia v Európe, dnes upadá do strnulosti. Index podnikateľskej klímy Ifo, který je síce založený na prieskume pre Nemecko, ale napriek tomu ho považujú za najvýznamnejší ukazovateľ ekonomickej aktivity v Európe, klesá s niekoľkými prestávkami už od jesene minulého roka. Dnes už sa zjavne nachádza v pásme naznačujúcom hospodársky pokles.   K horšiemu spejú aj exportné očakávania nemeckých výrobcov. Výrobné objednávky, ako najvýznamnejší ukazovaateľ v oficiálnej štatistike, poklesli v prvých dvoch štvrťrokoch 2008 výraznejšie než v ktoromkoľvek období od začiatku roka 1993. V druhom štvrťroku klesala nemecká ekonomika anualizovaným, sezónnym i kalendárne upraveným tempom 2 %. Všeobecne možno dnes len  ťažko pochybovať, že hospodársky rozmach, ktorý sa v Nemecku začal v lete 2005, sa chýli ku koncu.      Obklopení touto chmúrnou vyhliadkou dychtivo hľadáme povzbudivé momenty. Cena surovej ropy, ktorá v júli dosiahla rekordnú úroveň 148 dolárov za barel, od toho času klesla takmer o 25 % alebo o 36 dolárov. Teraz je otázne, či posledný vývoj americkej ekonomiky poskytuje nejaký dôvod na nádej. Anualizovaný rast HDP dosiahol v druhom štvrťroku 1,9 %, čo je dvojnásobok hodnoty z prvého štvrťroku (0,9 %). Tento rast bol do značnej miery spôsobený daňovými zrážkami (zhruba 1 % HDP), avšak vzhľadom na pokračujúcu a prehlbujúcu sa krízu na trhu nehnuteľností ešte tento rastový impulz neznamená obrat.      V Japonsku, ktorého ekonomika je zhruba polovičná než ekonomika US, sú rastové sily i naďalej slabé. V druhom štvrťroku 2008 klesala japonská ekonomika anualizovaným tempom 2,4 %, a to prevažne vinou slabého exportu.   Vzhľadom na všetky tieto odradzujúce správy je len pramalou útechou, že niektoré časti sveta stále vykazujú značné tempo rastu: očakáva sa, že Čína v tomto i v budúcom roku porastie o 9,5 %, India o 8 % a Rusko o 6,5 %, v tomto prípade vďaka vyšším cenám ropy. Latinská Amerika by mala v spomenutom období zaznamenať rast v priemere o 4,5 %. Váha týchto krajín a regiónov je, žiaľ, nízka: Čína ako najväčšia z nich predstavuje len 5 % svetovej ekonomiky.  Známky celosvetového hospodárskeho spomalenia sa teda prehĺbili. Americká kríza sa dnes šírí aj do ďalších častí sveta. Bývalý šéf amerického Federálneho rezervného systému Alan Greenspan má možno pravdu, keď hovorí: „Táto kríza je iná – je to udalosť, ktorá sa vyskytne raz či dvakrát za storočie, a je hlboko zakorenená v strachu z insolvencie významných finančných inštitúcií.“   Hans-Werner Sinn je profesorom ekonómie a financií na Mníchovskej univerzite a riaditeľom Ifo inštitútu. Copyright: Project Syndicate, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite