... (aj s mäkčeňom na s), bolo to na hrane zázraku. Zvykla som si totiž zažívať skôr grotesky: Rok sa stretávam s jednou huslistkou a psychologičkou, naše dcéry chodia spolu do škôlky a zrazu sa ma opýta, či doma hovoríme po bulharsky. Istý obchodník tvrdí, že to naše hlavné mesto je pekné (nevie si spomenúť na meno), no najviac ho očarila reštaurácia Ufo na akomsi výstrednom moste. Ďalší sa chvália, že boli v Prahe a veria, že hovoríme po česky. V škole ich učili o sudetských Nemcoch, no zväčša netušia o tých karpatských.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.