Prípadne mu komolia meno a spájajú ho s generálom Lorencom. Ľuboš Lorenz, maliar, dobrovoľník, pravdoláskar.
Nie som hrdina.
Neviem, či by som sa k tomu priznal v 80. rokoch. Nemal som strach z následkov, veď čo sa mi môže stať, pôjdem na rok do basy? To by z nás urobili zbytočných martýrov a ešte by nám niekto busty postavil. Rátali sme s tým, že to bude trošku prúser a trochu to bude v médiách, ale že z toho bude taký monsterproces a haló, to nie. Ale ako povedal Peter, išli by sme do toho aj tak, len by sme si dali viac záležať na zdokumentovaní. Ľudia začali písať: toto je umenie? Ale to sme my nikde netvrdili. Keby sme boli vedeli, že to ľudia budú považovať za umenie, tak by sme ho natreli krajšie.
Maľujem, ale nie som výtvarník.
Chodil som 12 rokov na ZUŠ-ku, potom dlho, dlho nič, kým som nezačal maľovať. O maľovaní neviem toľko rozprávať ako o architektúre, tá ma veľmi baví, tú aj maľujem.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.