... jedného pri hlave, druhého pri nohách.“
Veľkonočné ráno sa začína slzami. Akási žena zúfalo plače pri hrobe. Koľko sĺz sa preleje pri hroboch! Každý rok na Veľkú noc mnou pohne, keď si spomeniem na slzy Márie Magdalény. To, čo prežila, bolo príliš zlé. Bolo priveľmi otrasné, čo sa stalo s Ježišom, ktorého tak veľmi milovala. Sledovala všetko. Neutiekla preč ako skoro všetci jeho mužskí učeníci. V panike sa poschovávali, aby ich nezatkli tak ako jeho. To nebezpečenstvo naozaj existovalo. Prečo by úrady nemali zavrieť aj ich popritom, ako zadržali, odsúdili a usmrtili ich učiteľa. Nebolo to veľmi hrdinské, no dá sa pochopiť, že oni, jeho najbližší spolupracovníci, sa zo strachu poschovávali.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.