Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

ABBA Mia!

.časopis .hudba

Hoci existovali len 10 rokov a nahrali iba 8 albumov, práve ich hudba vytvárala soundtrack ku koncu sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. Definovali „euro-pop“, predali desiatky miliónov hudobných nosičov a v najlepšom skončili.

Hoci existovali len 10 rokov a nahrali iba 8 albumov, práve ich hudba vytvárala soundtrack ku koncu sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. Definovali „euro-pop“, predali desiatky miliónov hudobných nosičov a v najlepšom skončili.
Björn, Benny, Agnetha a Anni-Frid. ABBA. V čom spočíval ich fenomenálny úspech? Išlo len o zručný manažment, alebo aj o kvalitu?
Rok 1974. V Amerike zúri aféra Watergate (a Richard Nixon sa sťahuje z Bieleho domu), etiópsky cisár (a pre rastafariánov božská osoba) Haile Selassie je zvrhnutý, turecká armáda sa vylodí na severe Cypru, India úspešne testuje atómovú bombu.
V New Yorku vznikajú Ramones, Blondie a Talking Heads, Peter Gabriel odchádza z Genesis, Kraftwerk nahrali Autobahn, Tom Waits vydáva jeden zo svojich najlepších kúskov, The Heart of Saturday Night. Podobne Lou Reed, ktorému vychádza album Rock´n´Roll Animal. Vzniká skupina Fermata a Hammelove Prúdy (so skvelým Lacom Lučeničom a fenomenálnym, 14-ročným Pavlom Kozmom) nahrávajú platňu Hráč. Na Slovensku je hitom Učiteľka tanca, vo svete seriálová pesnička Kunf Fu Fighting od istého Carla Douglasa. Šiesteho apríla sa v anglickom Brightone koná finále speváckej súťaže o Cenu Eurovízie. Vyhráva ju dovtedy málo známa švédska skupina ABBA s piesňou Waterloo...

.víťazné Waterloo
Je to skutočne výstižný paradox: to, čo bolo pre jedného ambiciózneho vojvodcu miestom definitívnej porážky, stalo sa pre dva usmievavé páriky zo Štokholmu začiatkom hviezdneho úspechu.
Ich príbeh sa však eurovíznym Waterloo nezačal. ABBA bola totiž od samého začiatku to, čomu sa hovorí „superskupina“, teda kapela, ktorú s celkom jasným zámerom vytvorili hviezdne postavy (švédskej) popmusic. Veď sa aj najprv volali (podobne ako Crosby, Stills, Nash & Young) Björn & Benny, Agnetha & Anni-Frid. Benny Anderson bol už od polovice šesťdesiatych rokov kľúčovým členom skupiny The Hep Stars, ktorá dlhodobo obsadzovala prvú priečku švédskej hitparády. Björn Ulvaeus bol frontmanom populárnej, švédskym folklórom inšpirovanej skupiny The Hootenanny Singers. Kapely sa poznali a občas sa stretli aj na koncertných pódiách. Už v roku 1966 Björn a Benny napísali svoju prvú spoločnú pieseň, ktorá obohatila repertoár The Hep Stars. Skončilo by sa to zrejme iba príležitostnou priateľskou spoluprácou dvoch talentovaných muzikantov, keby manažérom The Hootenanny Singers nebol človek menom Stig Anderson. Tento prezieravý „šoubiznismen“ mal zrejme dobrý nos a hlavne pozorné ucho. Už vtedy vlastnil vydavateľstvo Polar Music, v spolupráci Björna a Bennyho zacítil veľký potenciál, a preto ju všemožne podporoval. V roku 1970 preto vydali prvý spoločný album s názvom Lycka čiže Štaštie. To sa na Stiga a dvoch hudobníkov usmialo, keď sa zoznámili s Nórkou Anni-Frid Lyndstad a Švédkou Agnethou Fältskog. Vznikli z toho dva utešené páriky, ale prínos dievčat bol aj hudobný. Obe totiž boli už  vtedy skúsenými a pomerne populárnymi speváčkami. Agnetha mala napríklad za sebou aj hviezdnu rolu Márie Magdalény vo švédskej produkcii muzikálu Jesus Christ Superstar a niekoľko sólových albumov. Frida mala zase skúsenosti ako džezová speváčka, vo vrecku kontrakt s EMI a v roku 1971 aj singel na prvej priečke švédskej hitparády (ostatní členovia budúcej Abby na ňom naspievali vokály).

Prvé vystúpenie hviezdnej štvorice malo, podobne ako ich úspech  v Cene Eurovízie, dočinenia s vojnou. Vraj sa uskutočnilo v apríli roku 1970 na Cypre, kde obidva páry trávili dovolenku a nechali sa nahovoriť na improvizovaný koncert pre miestnu posádku vojakov OSN.
Úspech vo Švédsku možno sympatickej štvorici stačil. Určite sa však málil Stigovi Andersonovi. „Jedného dňa napíšete svetový hit,“ povedal vraj Björnovi a Bennymu. A myslel to úplne vážne. Autorská dvojica vyprodukovala niekoľko švédskych hitov, zopár z nich prerazilo – trochu bizarne – v Japonsku. Štvorica už na nich vystupovala spolu, sólové hlasy zabezpečili hlavne muži, dievčatám zostali harmonické vokály v pozadí. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé dve známe piesne kapely, ktorá sa neskôr mala volať ABBA:  People Need Love a Nina Pretty Ballerina.
Zlomovou bola pieseň Ring Ring (na Slovensku vtedy ktorási soc-popová hviezdička spievala jej slovenskú verziu Zvoň, zvoň) z roku 1973. Stig Anderson totiž prvýkrát angažoval zvukového majstra Michaela Tretowa, ktorý potom nahral všetky platne kapely. Tretow bol veľký fanúšik (už vtedy) legendárneho producenta Phila Spectora a pokúsil sa v štúdiu vytvoriť spectorovskú „wall of sound“, teda „zvukovú stenu“. Spočívala v mnohonásobnom navŕšení nahratých hlasov, často s mikroskopickými odchýlkami (magnetofónový pás jednoducho trošičku zrýchlil alebo spomalil) a v citlivom využití dostupnej elektroniky. Vznikol tak zvuk, ktorý Abbu charakterizoval v podstate na každej jednej nahrávke: ženské hlasy (Stig obidvom pánom poradil rošádu: ženy budú sólistkami, mužom zostanú podporné vokály) znejú v melodických chórusoch mohutne, skoro akoby ich spieval harmonicky neveľmi bohatý spevácky zbor a klávesy, také typické najmä pre prvé obdobie kapely, sa zvukovo pohybujú medzi akustickým klavírom prepasírovaným cez „krabičky“ a syntetizátormi. Ring Ring sa stalo  hitom vo viacerých európskych krajinách, zatiaľ však nie v Anglicku a v USA. Stig bol preto nespokojný. Zjednodušil meno skupiny – vznikol názov ABBA – a tvorivým chlapcom odporučil inšpiráciu britským glam rockom. Tak vznikla pieseň Waterloo, ktorá nielenže získala Cenu Eurovízie, ale na niekoľko týždňov obsadila aj vytúžené prvé miesto v britskej (a šieste v americkej) hitparáde. ABBA vydala rovnomenný album a vydala sa na turné. Fenomén bol na svete...

.aBBA – rozprávkový príbeh

Ak hľadáme korene úspechu tejto kapely, môžeme začať trebárs sladkým príbehom, ktorý jej členovia reprezentovali a ktorý ich manažér zo zákulisia umne podporoval. Björn a Agnetha, Benny a Frida tvorili dva sympatické, vyrovnané, šťastné páry, ABBA bola ich rodinnou „voľnočasovou aktivitou“. V každom videoklipe, vo filmoch, na koncertoch aj na obaloch platní pôsobili optimisticky a zamilovane. Na milimeter presne odchýlené dvere do ich súkromia tento obraz ešte posilňovali: dva páry tvorili dve šťastné švédske rodiny, ktoré sa ešte na dôvažok navzájom priatelili. Príkladne sa starali o svoje deti, nikdy sa nesprávali lascívne, neobliekali sa vyzývavo, vyhýbali sa im problémy a depresie. Ich texty (v tomto období už takmer všetky písal Stig Anderson) boli veselé, ľahučké, naivné, neškodné.
O tom, že nešlo iba o vykonštruovaný imidž, svedčí fakt, že keď sa začiatkom osemdesiatych rokov obidva vzťahy rozpadli, krátko po nich (v roku 1984) prestala fungovať aj ABBA. Kým však na to došlo, spolu s pesničkami na nás aspoň jemne dýchla nádej, možno ilúzia o tom, že vo svete to možno predsa len nie je také zlé, že rozprávky o láske a šťastí sa s realitou úplne nevylučujú.

.aBBA – úspešná firma
Beatles sa o to pokúsili ku koncu aktívnej kariéry, keď založili vydavateľstvo Apple, Rolling Stones takmer skrachovali a skončili u „major label“, až ABBA to zvládla bezchybne. Geniálny Stig Anderson premenil možné slabosti na silné stránky a všetky ďalšie hviezdy globálnej popkultúry naučil, ako možno z pätnástich minút urobiť roky slávy a manažérom švédskych firiem ukázal, ako sa minimalizujú náklady a maximalizuje zisk.
V prvom rade si uvedomil, že anglo-americkej scéne nemožno konkurovať jej vlastnými zbraňami. ABBA sa preto nikdy nesnažila „tvorivo spracúvať“ bluesové korene ani napodobňovať beatlesácky „mersey sound“. Björnove a Bennyho piesne majú oveľa bližšie ku kontinentálnej európskej hudbe, rešpektujú jej formy, občas sa nechajú jemne inšpirovať škandinávskym folklórom a v každom prípade chcú byť rovnako ľahko stráviteľné vo Švédsku, Rusku, Japonsku či v Austrálii. Dnes to možno znie ako nadávka, vtedy to však bol objav: s Abbou prišiel na scénu „euro-pop“.
Keďže najväčšia sila kapely spočívala v štúdiových nahrávkach, Stig im venoval mimoriadnu pozornosť. O zvuku sme už hovorili. Za pozornosť však stojí aj fakt, že manažér a jeho kapela mali absolútny dohľad nad celým procesom tvorby a predaja svojej hudby. Nepoznali stres spôsobený drahými štúdiovými „frekvenciami“, nič netvorili rýchlo, ale všetko dôkladne. Postupne si v Štokholme postavili jedno z najlepších európskych nahrávacích štúdií  (využívali ho napríklad aj Genesis a Led Zeppelin), o obchodnú stránku sa staralo (a dodnes sa stará) vydavateľstvo Polar Music, ktoré  sami vlastnili.
Keďže koncertovať sa nedalo všade, ABBA sa medzi prvými pokúšala o hudobné klipy, neskôr nakrútili celovečerný film ABBA – The Movie (v ČSSR premietaný ako ABBA vo filme – ak máte viac ako 30 rokov, určite ste na ňom boli v kine). Klipy ako aj film režíroval Lasse Hallström, neskorší režisér Pravidiel muštárne alebo Čokolády. O tom, že Stig bol majstrom svojho remesla, svedčí aj fakt, že ABBA bola jediná západná kapela, ktorej kľúčové albumy vychádzali v „reálnom čase“ aj v komunistickom Československu (a aj v celom východnom bloku). Alebo to, že najúspešnejšia „bestofka“ kapely ABBA GOLD – Greatest Hits v týchto dňoch už piatykrát (!) obsadila prvé miesto v anglickom rebríčku predajnosti (predstihla aj aktuálny album Coldplay). Súvisí to, pochopiteľne, s filmom Mamma Mia!, ktorý je hereckým obsadením a pesničkami tiež postavený tak, aby ABBA a Stig neprišli skrátka.
„ABBA je najziskovejšia švédska korporácia,“ napísal už v roku 1978 štokholmský ekonomický týždenník Affarsvalden.

.aBBA – hudba
Sladký príbeh aj šikovný manažment by vytvoril nanajvýš prázdnu bublinu alebo jeden z ďalších „one-hit wonders“, keby ABBA nevytvorila takú zaujímavú, hoci v každom ohľade popovú hudbu. Stačí si aj s odstupom 34 rokov pustiť eurovízny hit Waterloo. Od prvého taktu to pulzuje, zvuk je mierne elektronický, vystupuje z neho akustický klavír, big band skôr cítiť ako počuť, len v refréne sa dopredu prederie saxofónová vyhrávka. Ženské hlasy spievajú slohu s nasadením, silu získavajú v ľahko zapamätateľnom, no v žiadnom prípade nie gýčovom refréne. Text komunikuje prostú zvesť: skladám pred tebou zbrane, som tvoja, toto je moje Waterloo. Je to pesnička – ucholak: ak vám raz vlezie do ucha, len tak ľahko sa jej nezbavíte.
Alebo hitparádovo najúspešnejšia pieseň Dancing Queen. Znovu klavír s krištáľovočistým zvukom, za ním mohutné sláčiky, obohatený jednoduchým syntetizátorom, ako z nejakého ľudového tanca prevzatá rytmická figúra, ktorá pulzuje od začiatku po koniec, hlasy Agnethy a Fridy znejú mohutne a naliehavo. Z piesne cítiť pohodu a radosť. Najslávnejšie podanie tejto piesne bolo určite na slávnostnom gala deň pred svadbou švédskeho kráľa Karla XVI a kráľovnej Silvie v júni 1976. To ona je tá tancujúca, mlado a sviežo vyzerajúca kráľovná. O tom, o akú veľkú slávnosť išlo, sa môžete presvedčiť na YouTube (najpôsobivejšia je ceremoniálna poklona kráľovskému páru v úplnom závere).
Björn a Benny dokázali vytvoriť niekoľko desiatok mimoriadne melodických, niekedy trochu sladkých (nikdy však nie gýčových) piesní. Niektoré z nich sú rockovejšie, iné majú muzikálovú atmosféru. Aj vďaka čistému spevu a zvláštnemu zvuku sa na nič iné nepodobajú a pritom sú rovnako prístupné dôchodcovi ako tínedžerovi, Japoncovi aj Rusovi. A tak je to aj dnes, 34 rokov od posledných koncertov tejto zvláštnej kapely.
V roku 1974 vznikli okrem Abby aj Ramones, Blondie či Talking Heads. Každá z týchto troch kapiel je zaujímavejšia a z hľadiska hudobnej histórie významnejšia než tie dva usmievavé páriky zo Štokholmu. ABBA okrem europopu hudobne nič nové nepriniesla, o živote sme sa od nej nič nedozvedeli, ani nás nijako nevyrušila z našich povrchných stereotypov. Ak však pôjdete do kina na film Mamma Mia!, alebo si pustíte ABBA Gold Greatest Hits, okrem nostalgických spomienok na vlastnú mladosť určite uznáte, že Björn, Benny, Agnetha a Anni-Frid to urobili celkom dobre. A dáte za pravdu najväčšiemu českému hudobnému kritikovi Lubomírovi Dorůžkovi staršiemu, ktorý už v roku 1981 napísal: „ABBA je nejlepším důkazem, že i písničky k holení, nejhojnější náplň kažodenních písničkových žní, mohou mít přijatelnou, ba slušnou úroveň.“ Ak si potom pustíte niektoré zo slovenských komerčných rádií a nachvíľu sa započúvate do aktuálnej popovej produkcie, možno vám za pesničkami Abby príde trochu aj ľúto.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite