Všetky tieto svoje podoby však vníma v celistvosti, iba občas niečo ustúpi do pozadia.
Nerozdeľujem jazykovedu, herectvo či seba v kuchyni.
Nemám potrebu vciťovať sa do cudzieho textu, potrebujem si skúšať hranice sebavyjadrenia, toho, čo žijem, kto som, kde som, kto sme. Som pomerne plachý človek a nesebaistí ľudia si hľadajú platformu, ktorá ich akoby chránila. Tú náhradnú maternicu si musíte niekde utvoriť. Divadlo vnímam ako bezpečnú pôdu, kde „ja“ je niekto iný napriek tomu, že hrá celkom alebo čiastočne aj sám seba.
V Jazykovednom ústave sa venujem výskumu súčasnej slovenčiny.
Najmä lexikografii. Dnes táto práca prebieha za počítačom, keďže korpus slovenčiny a písané textové zdroje sú naším nástrojom. Pracujem často aj doma dlho do noci, či už na článkoch, alebo redigujem. Chrbát, oči, koncentrácia vyčerpávajú, a keď už nevládzem, prepnem na vedľajší produkt: kreslím v painteri v počítačimyšou. Je to totálne nemateriálne kreslenie. Baví ma to viac ako ceruzkou či pastelovými farbami.
Spievam od detstva, v rôznych podobách.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.