Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bývanie v Novej dobe

.henrieta Moravčíková .časopis .ostatné

"Veľký nedostatok bytov a z toho vyplývajúca požiadavka, že každý človek má nárok aspoň na strechu nad hlavou, núti moderných tvorcov hľadať takú formálnu reč a stavebné prvky, ktoré by pre každého boli rovnako užitočné a estetické," napísal roku 1931 bratislavský architekt Fridrich Weinwurm (1885).

"Veľký nedostatok bytov a z toho vyplývajúca požiadavka, že každý človek má nárok aspoň na strechu nad hlavou, núti moderných tvorcov hľadať takú formálnu reč a stavebné prvky, ktoré by pre každého boli rovnako užitočné a estetické," napísal roku 1931 bratislavský architekt Fridrich Weinwurm (1885).


Strecha nad hlavou pre každého bola v tej dobe ústrednou témou architektonickej avantgardy. Byt pre existenčné minimum zamestnával najlepších moderných architektov, akými boli Le Corbusier, Walter Gropius či Hannes Meyer. Riešili sa minimálne plošné nároky na jednotlivé časti bytu, ich členenie a vzájomné prepojenie, orientácia na svetové strany a oslnenie obytných priestorov. Bytovej kríze, ktorá po 1. svetovej vojne zasiahla celú Európu, sa nevyhlo ani Slovensko. V snahe riešiť katastrofálny nedostatok bytov vydala vláda roku 1930 zákon o stavebnom ruchu, ktorý zaručoval veľkorysú finančnú podporu novostavbám bytových domov s malými bytmi. Za malý sa považoval byt s plochou menšou ako 80 m2. Vďaka tejto podpore vyrástli desiatky obytných domov, ktoré dodnes poskytujú svojím obyvateľom veľmi kvalitné bývanie. Mimoriadnu pozíciu medzi nimi zaberajú tri obytné bloky na Vajnorskej ulici v Bratislave, nazývané Nová Doba.

Domy si roku 1932 dalo postaviť stavebné družstvo súkromných zamestnancov a robotníkov Nová doba. Družstvo vzniklo s cieľom "nemajetným úradníkom a robotníkom zadovážiť zdravé, lacné a príjemné byty" a umožniť im "využiť výdobytkov modernej doby". V predsedníctve družstva figurovali viacerí známi poslanci Národného snemu a členovia sociálnodemokratickej strany. Zemský tajomník tejto strany v úvode publikácie o stavbe napísal: "Staviame, aby bolo na svete viac radosti, ... aby zmizli brlohy a diery, v ktorých ešte dnes žijú milióny pracujúcich... staviame, aby sme upevňovali zásadu rovnosti a bratstva".
Socialistickými ideami predchnuté snaženie nemohlo pre svoje plány nájsť lepšieho architekta, ako bol Fridrich Weinwurm, ľavicový intelektuál, idealista, ktorý veril, že prostredníctvom architektúry možno vybudovať lepšiu spoločnosť. Keď projektoval Novú dobu, mal už so svojím kolegom Ignácom Vécseiom (1883) na konte desiatky realizovaných stavieb a bohaté skúsenosti s navrhovaním bytových domov. Weinwurm patril v domácom architektonickom prostredí k najväčším autoritám. Michal Maximilián Scheer, významný predstaviteľ funkcionalizmu na Slovensku, ho dokonca označil za "prvého na Slovensku a možno aj v Československu". Pre ďalšieho skvelého funkcionalistu Eugena Rosenberga bol Weinwurm "zástancom pravdy šetrnosti" a "neohrozeným priekopníkom moderného staviteľstva".
Nová Doba je ukážkovým príkladom pracovnej metódy, ktorú Weinwurm nazýval "vecnosťou". Na jednoduchých obytných domoch nenájdeme žiadne ornamenty, farby či výnimočné detaily. Pri ich výstavbe nepoužili drahé ušľachtilé materiály. Ešte aj konštrukčnú novinku - oceľový skelet - nakoniec realizovali len na prvom obytnom bloku. Na Novej dobe je všetko podriadené účelnosti a úspornosti. Nová Doba je zhmotnením predstavy o modernom bývaní, ktoré dobový kritik architektúry Antonín Hořejš charakterizoval heslami "odstráňte ornament, zbavte sa dečiek a vázičiek, viac svetla a vzduchu, preč so zbytočnosťami, krásna forma nechce príkrasy, účelnosť nadovšetko".
V nedávno premiérovanom televíznom filme Moderná architektúra na Slovensku sme použili zábery, na ktorých branné sily vojnového slovenského štátu defilujú pred prezidentom Tisom. Celá prehliadka sa odohráva práve na pozadí novostavby Novej Doby začiatkom štyridsiatych rokov, teda v čase, keď skvelí a vážení architekti týchto stavieb boli už len druhotriednymi obyvateľmi svojho mesta a ich dni boli kruto zrátané. Fridrich Weinwurm zahynul za neznámych okolností roku 1942 a Ignác Vécsei v koncentračnom tábore o 2 roky neskôr.
Dnes sú bloky Novej Doby ponorené v zeleni a pred nimi defiluje akurát neustávajúca premávka. V ich vnútorných blokoch však stále pulzuje jedinečný život spoločenstva, o ktorom snívali ich avantgardní architekti.

Autorka je historička architektúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite