Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Rusko a Západ

.daniel Bútora .časopis .komentáre

V

V rusko-gruzínskom konflikte je teraz najdôležitejšia otázka, čo bude nasledovať. Podotázkou však zostáva, kto je za konflikt zodpovedný. Táto debata zasiahla minulý týždeň aj Slovensko.

Úplne posledné udalosti hovoria o neadekvátnom gruzínskom zásahu voči Južnému Osetsku, územiu, ktoré je formálne časťou Gruzínska, no kde gruzínska vláda už dlhé roky nemala reálnu kontrolu. Na tento zásah (na gruzínskom území) zareagovala ruská armáda svojím blitzkriegom, rýchlou, masívnou a evidentne pripravenou akciou, pri ktorej ovládla značnú časť gruzínskej infraštruktúry a viaceré mestá, a ukázala, že by bola schopná dobyť aj Tbilisi. Gruzínsko urobilo nezodpovednú chybu, pripravené Rusko ho nemilosrdne potrestalo. Rusko neuznáva „humanitárne“ zásahy, aké použilo NATO v roku 1999 pri srbských etnických čistkách v Kosove. V Južnom Osetsku Moskva zasahovala „len“ v prospech miestnych obyvateľov, ktorým iba nedávno pridelila ruské občianstvo. Podobný vzorec správania, teda gruzínske chyby a ruské mocenské zásahy, nájdeme aj v predchádzajúcich rokoch. Gruzínsko po dvoch storočiach ruskej nadvlády vyhlásilo v roku 1991 nezávislosť od Moskvy. Krátko predtým, počas zdvihnutej vlny nacionalizmu, ktorá zasiahla aj Arménov, Azerov a ďalšie kaukazské národy, gruzínska vláda zrušila autonómiu Južnému Osetsku. Rusko sa toho chytilo a v ďalších rokoch hralo juhoosetskou kartou proti Gruzíncom tak tvrdo, ako to bolo potrebné. 

Zásah v Gruzínsku bol z vojenského hľadiska mäkší ako vojna v Čečensku, ktoré leží pre zmenu na ruskom území (kde ruská armáda vybombardovala celé štvrte Grozného). Okupácia Gruzínska však bola v niečom zlomová – po prvý raz od konca ruského komunizmu sa odohrala mimo územia ruských hraníc. A Rusi celkom vedome zasahovali voči krajine, ktorá sa zo všetkých síl usilovala nebyť v ruskej sfére vplyvu, ktorá chce vstúpiť do NATO a do Európskej únie, a cez ktorú vedie ropovod a plynovod z Azerbajdžanu do Európy, jedna z mála energetických ciest, ktorú Rusko nemá pod kontrolou. Rusi síce priamo nezlikvidovali prezidenta Saakašviliho, je však zrejmé, že sa ho pokúsia zosadiť.
Väčšina Východoeurópanov, od pobaltských štátov cez Poľsko po Ukrajinu, sa bez váhania postavila na stranu Gruzíncov. Západ už bol menej jednoznačný a predovšetkým menej jednotný – a práve toto ruské víťazstvo má ešte vyššiu cenu ako porážka gruzínskej armády. Ak v niečom možno nájsť paralelu medzi augustom 1968 a augustom 2008, tak v miere západnej nemohúcnosti. Západ nemohol podniknúť nič proti okupácii Československa, pretože existovali sféry vplyvu a pretože nechcel riskovať jadrovú vojnu. Dnes má možností oveľa viac, od vylúčenia Ruska z G-8 po zabránenie jeho vstupu do Svetovej obchodnej organizácie. Nemohúcnosť však zostala. Európa síce ruský vpád hlboko do Gruzínska slovne odsúdila, obáva sa však o dodávky ropy a plynu, od ktorých je závislá, a najradšej by celú vec poslala do niektorého z medzinárodných diskusných klubov. A Spojené štáty sa síce v otázke prehnanej ruskej reakcie  postavili na gruzínsku stranu, čelia však podobne veľkej dileme: v boji s islamským terorizmom a zoči-voči mocnejúcej Číne by Američania chceli mať Rusko skôr ako partnera či minimálne neutrálneho hráča než ako protivníka alebo dokonca nepriateľa.
Úvahy slovenských politikov o tom, kto je za konflikt zodpovedný a ako sa má krajina zachovať voči Rusku a Gruzínsku, sú predovšetkým časťami správy o tom, kam patrí Slovensko. Patrí Slovensko k Západu? K Západu vymedzenému nie územím, ale k Západu ako krajinám, ktoré po skúsenostiach dvoch svetových vojen a desiatok predchádzajúcich konfliktov dali prednosť liberálnej demokracii? Pretože napriek gruzínskej nešikovnosti a ruskej šikovnosti to nie je iba spor Dávida s Goliášom, ktorý podľa očakávania ruský Goliáš bez problémov vyhral. Je to aj dlhodobý spor medzi demokraciou v Gruzínsku a autokraciou v Rusku. Pre Západ ani pre Rusko nie je dobré, ak z toho ako najväčší víťaz vyjde práve tento ruský režim.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite