Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Asi pred piatimi rokmi som zažil rozhovor, na ktorý nikdy nezabudnem. Krátky, šokujúci, priamy. Na konferencii v

Asi pred piatimi rokmi som zažil rozhovor, na ktorý nikdy nezabudnem. Krátky, šokujúci, priamy. Na konferencii v Londýne sa ma opýtal jeden z hudobných agentov, či nám už niekto na festivale umrel. Odpovedal som, že nie, na čo prišla ešte šokujúcejšia odpoveď: be ready.
A dodal, že skôr či neskôr sa to musí stať, lebo sa to stáva na všetkých festivaloch. Odpovedal som niečo v tom zmysle, že máme silno zastrešenú bezpečnosť, zdravotníkov a podobne, on len stroho tému uzavrel tým, že je to, samozrejme, dôležité, ale nie rozhodujúce, veď napokon, Roskilde je jeden z najlepšie zabezpečených festivalov na svete a pri tragédii v roku 2001 tam zomrelo jedenásť ľudí.
Na tento rozhovor myslím často, spomenul som si naň aj pri správach o nešťastí na festivale v Jaslovských Bohuniciach. A myslím na to aj teraz, sedím pod krásnymi borovicami ohnutými od vetra, pred chvíľou mi prišla správa od Braňa Jobusa, ktorý ten festival uvádzal, napísal mi, že bol na pohreboch oboch chlapcov, ktorí na festivale zomreli zasiahnutí stromom pri veternej smršti. Silno cítim ten pocit, to divné napätie, ktoré vo mne je vždy, keď robíme náš festival, to prianie, nech sa každý z návštevníkov vráti zdravý domov. Myslím na blesky počas koncertu Prodigy, keď som sa pri každom triasol o životy ľudí na letisku, bolo to ohromné divadlo, bože, ako som len chcel, aby sa čo najskôr skončilo. Nešťastia sa nám napokon nevyhli, pred dvoma rokmi pri balení zahynul nešťastnou náhodou David Horní z Prahy, spomeniem si na neho často, nielen na festivale. Na chvíľu sa nám vtedy zosypal náš svet, nerozumeli sme, prečo práve on, prečo práve my, nechápali sme, prečo sme museli dostať túto krutú lekciu pokory. Nešťastia sa dejú vo veľkomestách i na lazoch, preto sa im nemôžu vyhnúť ani dočasné mestá tvorené festivalovými nadšencami, tá úvaha je logická a dáva odpoveď  aj na ten dialóg  z Londýna – keď sa to však týka vás, tak tú chladnú logiku nemôžete pochopiť, nechcete to akceptovať, ste pritom celkom bezbranní. Festivaly by mali byť  oslavou radosti zo života, a o to je to všetko bolestnejšie. Blízkym oboch chlapcov vyjadrujem úprimnú sústrasť a organizátorom prajem veľa sily.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite