Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Trochu osobnejší album

.časopis .hudba

Leto je pre väčšinu kapiel časom festivalov. Skupina Noisecut momentálne pracuje na novom albume. To je dobrá príležitosť porozprávať sa s Bet-maj Sepjou, výraznou speváčkou tejto kapely. Nielen o muzike.

Leto je pre väčšinu kapiel časom festivalov. Skupina Noisecut momentálne pracuje na novom albume. To je dobrá príležitosť porozprávať sa s Bet-maj Sepjou, výraznou speváčkou tejto kapely. Nielen o muzike.


.robíš muziku a šperky...
Ja som sa to snažila vždy oddeľovať.

.prečo?
Sú to pre mňa dve postavy. Jedna je Bet-maj Sepja, ktorá sa neprofesionálne venuje hudbe, druhá je Bety K. Majerníková, profesionálne pôsobiaca výtvarníčka – šperkárka. Zisťujem však čoraz viac, že tvorba je o tom istom, či v muzike, alebo v niečom inom. Ak je človek tvorca, tak je jedno, s ktorým s médií vlastne pracuje.

.naozaj to tak je?
Z môjho pohľadu áno. Musíš však zvládnuť základné know-how, remeslo, aby sa dokázal prostredníctvom neho vyjadrovať. Ale samozrejme treba mat aj určité zručnosti a trochu talentu.

.najprv si  bola výtvarníčka alebo hudobníčka?
S výtvarným umením sa stretávam odmalička, môj dedko bol sochár Alexander Trizuljak, celá rodina je výtvarne „poznačená“ a tak to bolo aj pre mňa prirodzené, len som si našla odbor, ktorému sa nikto z rodiny nevenoval.

.prečo práve šperk?
Najprv ma zaujímalo to, že si budem robiť pre seba všelijaké maličkosti, neskôr som objavila, že sa dá tvorbou šperku vyjadrovať výtvarne. Dnes sa venujem hlavne výtvarnému šperku. Nejde teda v prvom rade o to, či je prsteň nositeľný, ale skôr čo ten prsteň znamená.

.diela šperkárov sa vystavujú asi hlavne na módnych prehliadkach...
Je viacero typov tvorcov šperku. Niektorí sa viac venujú móde, iní dizajnu alebo autorskému šperku. Ja spolupracujem aj s módnymi tvorcami, ale väčšinou robím šperky, ktoré sú vo svojej podstate podobné maľbe či soche a vystavujú sa v galériách.

.kedy si začala spievať?
Už na strednej škole v Kremnici som mala kapelu so Sigim, ktorý teraz hrá v Hudbe z Marsu. Neskôr v Bratislave sme založili kapelu s bratom, ktorý je gitarista. Bol to artrockový projekt, a z odstupom času to bola pre mňa výborná škola spevu. Musela som sa naučiť poriadne technicky spievať, aby som prekričala chalanov.


.a potom vznikol Noisecut...
Zoznámila som sa s Erikom Horákom, Noisecut bol vtedy jeho bočným projektom. On je architekt, pohybuje sa vo výtvarných kruhoch, prirodzene sme si porozumeli. Ja sama by som možno robila inú hudbu tak isto aj Erik, Janko či Mišo, ktorí dnes skupinu Noisecut tvoria. Vzájomná spolupráca však vedie k zaujímavým výsledkom a mňa osobne inšpiruje. Samozrejme, chce  to chvíľu času, kým ľudia dokážu spolu tvoriť veci, s ktorými budú všetci spokojní.

.tvoje texty vznikajú už na hotové podklady?
Väčšinou ma inšpirujú Erikove kompozície. On tvorí skoro stále, posiela mi nahodené motívy, niekedy z toho niečo vznikne, inokedy nie. A niekedy to až prekvapujúco zafunguje. Erik má celkom rád, keď má k dispozícii rytmický text, od ktorého sa dá odraziť. Takto však naše veci vznikajú len výnimočne, na novom CD hádam takú vec ani nemáme. Ja som pri písaní textov trochu pomalšia – nie je to pre mňa najprirodzenejší vyjadrovací prostriedok, no cudzie texty by som spievať nedokázala. Vypovedám za seba.

.dodáva ti Erik hotové melódie, alebo len rytmy a zvuky?
Rád robí veľké kompozície a komplikované štruktúry, v ktorých je veľa motívov a zvukov. My mu ich osekávame a definujeme v nich slohy a refrény. Občas ho to teší a inšpiruje, občas je z toho mrzutý. Mnohokrát som mala pocit že s tými vecami už netreba nič robiť, že  to dielo je hotové a už ma nepotrebuje.

.noisecut vydal zatiaľ iba jednu platňu...
Dve!

.tú prvú som nepočul...
Lebo to je taká raritka. Dali sme sa dohromady v roku 2002 a už v roku 2003 sme si sami na vlastnom labeli Popcorn recordings vydali album Landscapes, bolo na ňom 12 vecí plus jeden remix od This is Kevin. Sami sme si to nahrali, napaľovali a urobili sme si aj obal – vlastnoručne som polepila asi dvesto kusov.
Žiaľ, náklad je dávno preč a nové kusy sa objavia len zriedkavo, aj keď je možné si celý album stiahnuť na nete. Ja mám toto CD stále dosť rada.

.druhý album už vyšiel v normálnom vydavateľstve...
Keď sme mali dosť vecí na ďalší album, oslovili sme Šinu zo Slnko Records a u nej to – na naše prekvapenie – zafungovalo. Dodnes nám lichotí byť v takejto spoločnosti. Obdivujem, ako Šina s Danom (spolu tvoria skupinu Longital, pozn. red.) dokážu fungovať, tvoriť, vydávať seba i iné slovenské projekty a zároveň koncertovať po celej Európe.

.hovorí vám Šina a Dano Salontay do toho, ako by to celé malo vyzerať?
Nie. V tomto sú skvelí. Šina sa samozrejme zaujíma o to, čo sa deje, a akým smerom sa to vyvíja, telefonujeme si, rozprávame sa o textoch. Zaujíma ju práca so slovom a spevom v slovenčine a mňa zas zaujímajú jej pripomienky. S Erikom komunikuje tiež, ale nijako do našej tvorby nezasahuje.
Dano a Šina sa snažia povzbudiť kapely, ktoré vydávajú, aby na koncertoch predávali svoje platne, čo sa im nie vždy darí...
Oni to ani nerobia preto, aby sa predávali cédečka. Im záleží na tom, aby bola kapela živá, aby tvorila a koncertovala. A ľudia milujú zhmotnený zážitok. Preto si po dobrom koncerte radi kúpia album.

.ako váš prvý album Deň za dňom vnímaš s trojročným odstupom?
Minule som si ho po dlhom čase pustila a hneď som písala Erikovi, že je skvelý. Stojíme si za ním stále. Z odstupom času je pre nás aj dokumentom toho, čo sme už spolu ako kapela prežili. Samozrejme, nejakým spôsobom sa stále vyvíjame a na tom albume sú veci, ktoré by sme dnes už robili ináč.

.v týchto dňoch mixujete nový album...
Naše nové CD sa bude volať BLIIIZKO. Je oveľa koncentrovanejšie. Každý z nás sa niekam vyvinul a ja mám pocit že všetci riešime trochu vážnejšie témy. Sme už predsa len trochu dospelejší. Pri minulom CD sme išli na chatu a tam sme za dva týždne nahrali album zo všetkého čo bolo po ruke. Dnes pracujeme cieľavedomejšie, a asi aj osobnejšie. Každý z nás si stále viac váži čas, ktorý tomu môže venovať, čoraz viac to robíme pre to, že to naozaj chceme. Erik, Miško aj ja sme boli počas vzniku tohto albumu dlhší čas v zahraničí, každý inde a z iných dôvodov, a ja mám pocit, že to je tam cítiť. Cítiť, že všetko je síce v poriadku, ale sme preč, ďaleko, a máme aj veeeľa iných starostí...

.nový album má známeho producenta...
Album produkuje známy český producent Ecson Waldes. My sme totiž mali hotových asi 18 demo vecí – hudba, texty, vokály, všetko fungujúce a nahrané. Pokojne by sme s tým mohli ísť von – pri minulom albume sme s takto pripraveným materiálom už boli spokojní. Teraz nám to nestačilo. Chceli sme aspoň raz robiť s človekom, ktorého rešpektujeme, a ktorý sa na vec pozerá z nadhľadu. Poslali sme mu nahrávku, on ju zanalyzoval, počul tam presne  tie veci, čo sme my len tušili, a dokonca aj to, čo sme si my ani nechceli priznať.

.prečo ste si vybrali práve jeho?
Dávnejšie sme takéhoto človeka hľadali. Tu, v slovenských vodách, ako sme hľadali, tak sme hľadali, nikoho, kto by nám vyhovoval, sme nevedeli nájsť. Na Ecsona sme natrafili úplnou náhodou. Robili sme v Prahe predskokanov jednej kapele, pre ktorú produkoval album. Tá kapela nebola naživo nič moc, ale ich cédečko bolo skvelé. Tak sme ho oslovili a on povedal, že nás na tom koncerte videl a že sa na spoluprácu teší. Hneď za nami pricestoval do Bratislavy, porozprávali sme sa a teraz za ním chodíme po víkendoch zase my.

.zdá sa, že ste si porozumeli...
Áno, ale nie je to žiadne bratríčkovanie. Ecson nemá problém povedať. čo mu prekáža alebo vyhodiť niektoré hotové veci. Prebieha množstvo diskusií, ale vždy sa vieme dohodnúť. Dokonca aj Erik, ktorý sa s ľuďmi nedohaduje ľahko, lebo si tvrdohlavo stojí za svojimi nápadmi, s ním dokáže normálne fungovať. Odovzdali všetky stopy, čo sme mali hotové a on to prerába. Teraz za ním chodíme nanovo nahrávať gitary, spevy a dokonca aj živé bicie, čo je pre nás na albume úplná novinka.

.v čom bude tento album iný?
Bude koncentrovanejší a dotiahnutejší v detailoch, dynamickejší a oveľa lepšie technicky zrealizovaný. Myslím, že je aj našliapanejší. Prvýkrát sa mi stalo, že som v štúdiu do mikrofónu kričala. Pre mňa je tento album aj trochu osobnejší a melancholickejší ako tie pred ním, ale to je subjektívne, lebo Ecsonovi sa zase zdá veselý.

.budete viac koncertovať?
Áno, veľa. Naša manažérka Biba (okrem iného aj hudobná redaktorka Rádia FM – pozn. red.) nám pripravila veľkú koncertnú šnúru od tretieho októbra až do polovice novembra. Budeme hrať vo všetkých kluboch na Slovensku, čo stoja za to a chystáme sa aj do Čiech. Posledný koncert bude zároveň aj oficiálny krst nového albumu. Odohrá sa 22. novembra 2008 v bratislavskom klube Randal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite