Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peking 2008

.časopis .šport

Napoleon vravel, že silu tejto obrovskej krajiny je potrebné nechať tvrdo spať. Na športovej scéne trval tento spánok doroku 1984. Štvrťstoročie prudkého ekonomického rastu vrcholí olympiádou, ktorá definitívne podsúva Číne post športovej veľmoci číslo jeden.

Napoleon vravel, že silu tejto obrovskej krajiny je potrebné nechať tvrdo spať. Na športovej scéne trval tento spánok do
roku 1984. Štvrťstoročie prudkého ekonomického rastu vrcholí olympiádou, ktorá definitívne podsúva Číne post športovej veľmoci číslo jeden.


Čína skĺbila všetky poznatky z čias úspechov športovcov ZSSR a NDR: formy najtvrdšej prípravy, dokonalej lekárskej starostlivosti a najmodernejších podmienok na prípravu. Angažovala zahraničných odborníkov a v rámci gigantickej základne vytvorila fungujúci systém, takže dokáže súperiť s Američanmi a dokonca začína udávať krok. 
Z Európy to nedokážeme vnímať, ale najúspešnejší čínski športovci sú doma nesmierne populárni. A najväčšia obľuba patrí tým, ktorí prerazili v najtvrdšej svetovej konkurencii. Áno, Čína má plejádu olympijských víťazov a majstrov sveta v stolnom tenise, skokoch do vody, vzpieraní, v streľbe, gymnastike či bedmintone, ale najviac zbožňuje Liu Xianga, olympijského šampióna z Atén na 110 metrov cez prekážky, a Yao Minga, obrovitého pivota, ktorý sa presadil v NBA.

.podriadenosť úspechu
Lenže, čo všetko sa skrýva za medailovou lavínou? Čo všetko museli podstúpiť tí, ktorí s kŕčovitými úsmevmi mávajú zo stupňov víťazov? Nepozdravujú síce lídrov komunistickej strany ako vzpieračská šampiónka Pak Hjon-suk z KĽDR, ktorá víťazstvo venovala milovanému vodcovi Kim Čong-ilovi a 60. výročiu vzniku republiky, ale mnohé ich vyjadrenia sú predsa len pitoreskné. Napríklad Liu Čchun-hong, vzpieračská víťazka: „Jediné, po čom túžim, je stráviť dlhší čas s rodinou. Od olympiády v Aténach (t. j. za 4 roky), som strávila so svojimi rodičmi len 6 dní!“ Alebo Jang Wei, gymnastický kráľ: „Na vlaňajšie majstrovstvá sveta sme sa chystali spoločne dva mesiace, na olympiádu v Pekingu celý rok!“ Jang maximalistický cieľ naplnil, vyhral a spokojný tréner Chuang Ju-ping novinárom do diktafónov povedal: „Musí si od gymnastiky oddýchnuť, chceme ho do tímu na ďalších osem rokov, ale teraz po Pekingu mu dovolíme oženiť sa!“
Čínski športovci podriadili olympiáde všetko: s poslušnosťou, disciplínou, drilom. Skokani do vody prichádzajú o zrak pre nadmerné dávky tréningových skokov. Funkcionárom sa vždy podarí sfalšovať dátumy dievčatiek v gymnastických dresoch, ktoré evidentne nespĺňajú vekový limit („Pozrite sa im na zuby,“ odporúča Béla Károlyi, známy tréner Američaniek). Ale koho to zaujíma?

Úspech na olympiáde je pre Číňanov bránou k pohodlnej budúcnosti. Oficiálna odmena od národného olympijského výboru predstavuje 250-tisíc juanov (v prepočte 750-tisíc Sk), čo je päťnásobný nárast oproti roku 2004. Médiá však uvádzajú, že súhrn ďalších výhod zo štedrých odmien rôznych ministerstiev, provinčných organizácií, športových federácií a v neposlednom rade od sponzorov dosahuje 1,5 milióna. A bulvárne noviny uverejnili sumu 10 miliónov.

.mechanika
 Nie je tajomstvom, že talentovaní športovci sú prakticky od svojich šiestich až deviatich rokov odtrhnutí od rodiny. Štát sa stará o ich prípravu vo veľkých športových inštitútoch, zabezpečuje im školy, bývanie, trénerov. Konkurencia je tvrdá a veľká. Do špičky preniknú len sebavedomím a mimoriadnymi schopnosťami nabití jednotlivci.
Ale všimnite si, že okrem ženského volejbalu Čína stále nie je schopná preraziť  v kolektívnych športoch. Chýba tvorivosť, výbušnosť, dynamika a správni lídri v ťažkých momentoch. Predsa len, sila, rýchlosť a mechanická strojovosť vždy nestačia.
Chýba hlava. Prečo asi? Ak uvidíte vojakov muších váh stojacich bezprizorne na desiatkach tisícov rôznych miest v okolí olympijských objektov a v meste, hádam trošku pochopíte. Stoja v pozore, zrazené podpätky, kamenný pohľad upriamený pred seba, nulová mimika.
Alebo dobrovoľníci (je ich tu vyše 100-tisíc) verklíkujúci naučené frázy v angličtine či rôzni strážcovia, ktorí vás nepustia cez otvorenú bránu, hoci hneď za ňou je vstup do priestorov pre médiá – nie, musíte k nim ísť 200-metrovou okľukou. Obrovské davy rinúce sa do a zo Zakázaného mesta. Poslušná masa kontrolovaná pozornými očami, ktoré nevidieť.
Čína demonštruje touto olympiádou silu s razantnosťou Moskvy 1980 (na rozdiel od ktorej sa, našťastie, vyhla bojkotu). S tichým odporom Západu vytesnila problematiku nedodržiavania ľudských práv. Na mesiac pozatvárala vo väzníc stovky potenciálnych politických odporcov za „nedodržiavanie spoločenského poriadku“. Nájde sa niekto, kto bude protestovať? Žeby Roggeho suita z MOV? Sotva...
Čína ukazuje potenciál finančných a ľudských zdrojov, s akými nemohol počítať žiadny doterajší usporiadateľ. Investície na výstavbu športovísk, vybudovanie novej infraštruktúry, na boj so znečisteným vzduchom a na bezpečnosť údajne dosiahli 43 miliárd dolárov. „Je to brutálna verzia organizácie Hier. Vládnuci režim exhibuje pred zrakmi celého sveta a vytvára dojem vlastnej legitimity,“ napísal známy americký historik olympiád David Wallechinsky.

.stratení v kontrolovanom virvare
Môj dojem z toho všetkého je zmiešaný. Chýba bezprostrednosť zo Sydney 2000, ale inak všetko funguje ako po masle. Kvalitu organizácie posunuli Číňania o ďalší krok. Napríklad pragmaticky eliminovali siahodlhé bezpečnostné kontroly, vyvolávajúce na každej olympiáde najväčšiu nervozitu. Akreditovaní novinári a hostia majú v oficiálnych hoteloch špeciálny východ, pri ktorom prejdete kontrolou a viac sa s ňou už nestretnete: oficiálnym autobusom putujete na športoviská alebo do Olympic Green, centra Hier s 13 štadiónmi a halami, s vysielacím a tlačovým centrom a Olympijskou dedinou.
Supermoderné športoviská vyrážajú dych, na ničom sa nešetrilo – špičkoví dizajnéri, elita svetových architektov, kvalitné materiály. Peking má svoju novú dominantu. A keďže sa pri kandidatúre hovorilo o zelených Hrách, smogové kráľovstvo dostalo nový respirátor – obrovský Olympijský park. Chodníky lemujú stromy, do ktorých sú nasadené alebo pribité kvetináče, Peking sa stal najčistejším mestom na svete, v olympijských priestoroch niet špiny, na cestách nevidíte špinavé auto, dokonca asfalt je na niektorých miestach pokrytý špeciálnou gumou so živou zeleňou. 
Staráme sa o vlastné úlohy v tom veľkom virtuálnom svete športu – je okolo neho natiahnutý plot s pôsobivou fasádou a aj jeho vnútorné zabezpečenie je úctyhodné. A čo sa deje za tým „múrom“ v skutočnej Číne, to veru netušíme.
Jedno je však isté: keď odtiaľto budeme odchádzať, bude sa o Pekingu hovoriť ako o najlepšej olympiáde – a bude to pravda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite