Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Všetci stojíme v rade na autobus, nálada je výborná. Prichádza pani v modrom, s ňou taký chutný psík, vyzerá ako typický dedinský dobrácky mix.

Všetci stojíme v rade na autobus, nálada je výborná. Prichádza pani v modrom, s ňou taký chutný psík, vyzerá ako typický dedinský dobrácky mix.
Psík si nás oňuchá, pri dvoch spolučakateľoch urobil niečo, čo som si ja nevšimol, ale pani áno a tak boli chalani nútení ísť do neďalekej policajnej unimobunky. Nikto okrem mňa (a aj to tajne) sa nečudoval. Do autobusu sa dostane len toľko ľudí, koľko je v ňom sedadiel, nikto neprotestuje, dokonca ani ten šťastlivec, ktorý ostal prvý vonku. Jeden mladík vyťahuje gitaru a spieva, hneď si spomeniem na stredoškolské zájazdy – je zaujímavé, že v každej triede je minimálne jeden žiak, ktorý má naštudovaného celého Nedvěda a terorizuje okolie Markytánkami a podobnými lahôdkami. Nedvěda sme na prijímačkách nespievali a ani taká kolónka nebola v tlačive, musí to byť nejaké spiknutie. Predstavte si však, že by boli všetci sústredení v jednej triede a na zájazd by niesli 45 španielok a všetci naraz by zaspievali Na kameni kámen, to by aj Alexandrovovci odpadli.
Nie som rád, že sa mi sem prepašovali Alexandrovovci, tie ich uniformy stratili už aj svoj vtipný význam, asi začnem piť gruzínsky koňak. Späť do autobusu. Po chvíli je ten spev príjemný — ako napokon vždy, aj s Nedvědom. Aj minule, keď som bol autom, tak išlo všetko podobne príjemne, študentka v žltom mi ukázala, kde sa mám postaviť a keďže ju všetci poslúchali, tak som vôbec neriešil, že stojím tam, kde stojím a mohol by som stáť aj o meter bližšie k cieľu. Cieľom oboch ciest boli festivaly v Anglicku. „Mám na bráne sestru“. Prepáčte, aj tak vás nemôžeme pustiť, je to plné, nech príde sem. „Nemôže. Má zlomenú nohu a aj ruku a možno aj rebrá.“ Panebože, kde je, okamžite voláme sanitku! „Nie netreba, ona to má zlomené už odvčera.“ Čože? Kde je prosím vás, my ju odvezieme do nemocnice. „A tak nič, nechajte to tak.“ Toto bola len jedna scéna z nášho festivalového parkoviska, zo štyroch áut štyri podobné okecávačky. Na tie pekné rady v Anglicku si vždy spomeniem, aj keď stojím v guči na Záhradkách, všetci si stúpame po lyžiach, nadávame, krútime hlavami. Keby vtedy niekto vytiahol španielku a zaspieval U stánků na levnou krásu, tak by to neprežil. To len tak, aby reč nestála.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite