Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec (zbierania minulej úrody) sa blíži

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike

Kvartálne ekonomické štatistiky mnohých európskych krajín sú veľmi znepokojivé. Hladomor to nebude, ale ani nič príjemné – najmä pre tých, ktorí chcú a potrebujú rýchlo dobiehať bohatších.

Kvartálne ekonomické štatistiky mnohých európskych krajín sú veľmi znepokojivé. Hladomor to nebude, ale ani nič príjemné – najmä pre tých, ktorí chcú a potrebujú rýchlo dobiehať bohatších.


Európa smeruje k recesii, konštatovali mnohí po zverejnení kvartálnych štatistík ekonomického vývoja. Ako totiž zistil štatistický úrad Eurostat, krajiny eurozóny (teda ekonomiky, ktorých menou je euro) v druhom kvartáli tohto roka zaznamenali oproti tomu prvému hospodársky pokles o 0,2 percenta, a v záporných číslach bola aj Európska únia ako celok, a to o 0,1 percenta.

.postupne do mínusu
Na chmúrnych správach veľa nemení ani fakt, že častejšie používané medziročné porovnanie rastu ukázalo ešte stále mierny rast, a to o 1,5 (v prípade eurozóny), respektíve o 1,7 percenta HDP. Ekonómovia sa totiž pri pohľade na detailnejšie štatistiky zhodujú, že sme svedkami postupného spomaľovania, ktoré sa nielenže nekončí, ale naopak – v druhej polovici tohto roka sa ešte prehĺbi. Nedá sa síce hovoriť o dráme, pretože mnohí očakávali oveľa rýchlejší a hlbší pokles rastu, ale situácia vo väčšine európskych ekonomík nie je príliš radostná.
Dobre na tom momentálne nie je ani najväčšia ekonomika sveta – Spojené štátny americké – v ktorej sa okrem spomalenia rastu ekonomiky na nepatrnú úroveň zároveň povážlivo zvyšuje inflácia. Tá za posledný mesiac rástla najviac od roku 1991 a úrovňou 5,6 percenta výrazne prekonala očakávania trhu. Navyše ešte stále nie je jasné, aké hlboké a vážne budú dôsledky prasknutia cenovej bubliny na trhu s nehnuteľnosťami a s tým súvisiacich stámiliardových strát investičných či hypotekárnych bánk a ďalších sprievodných problémov.

V tomto roku už zaznamenali pokles tempa rastu Nemci, Francúzi, Japonci, Taliani, Dáni či Kanaďania, a k nule sa povážlivo blížia Briti, Íri, Portugalci či Španieli. Problémy majú takmer všetci, a to pre kombináciu rôznych faktorov, ktoré sú im však spoločné : hlavné sú vysoké ceny surovín, potravín a úverová kríza, sprevádzaná nedôverou na finančných trhoch a tiež poklesom akciových indexov. „Myslíme si, že dno by malo byť dosiahnuté v budúcom roku, čiže stav postupného spomaľovania zrejme potrvá najmenej rok a povedie k poklesu úrokov v eurozóne,“ myslí si hlavný analytik Unicredit banky Viliam Pätoprstý.

.postupne... kam?
Ako sme na tom my? Hoci rast slovenskej ekonomiky spomaľuje naozaj citeľne, v porovnaní s inými krajinami Európy sú tunajšie kvartálne výsledky ešte stále dôvodom na veľkú spokojnosť. Ekonomický rast na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka sa podľa slovenského Štatistického úradu medziročne spomalil na 7,6 percenta (oproti 8,7-percentnému medziročnému nárastu v 1. štvrťroku a oproti 9,3-percentnému rastu v rovnakom období minulého roka) a všeobecne sa očakáva ďalšie znižovanie tempa rastu. Je to prirodzené – po doznení silného rastového efektu po spustení veľkých prevádzok (najmä automobiliek a výroby elektroniky) a pri všeobecnom očakávaní budúcich problémov v dôsledku americkej hypotekárnej krízy a problémov v západnej Európe (čo zníži zahraničný dopyt – a teda aj export – a tiež domáci dopyt) to bude úplne prirodzený vývoj. Silná koruna, ktorá sa od januára budúceho roka definitívne premení na euro, navyše možno prinesie isté zmeny v štruktúre ekonomiky, pretože sa dá očakávať, že niektoré odvetvia (najmä tie s nižšou pridanou hodnotou) môžu mať problémy s konkurenčnou schopnosťou, najmä pri pretrvávajúcom tlaku na rast miezd (vrátane tej zákonom určenej minimálnej).
Zatiaľ sa teda na Slovensku nedeje nič zvláštne – po dvoch rokoch „nenormálneho“ vysokého rastu sa vraciame k normálu. Problémom však môže byť, že štrukturálne reformy, ktoré spolu s dobrými časmi v eurozóne náš vysoký rast výrazne podporili, dnes nie sú nahrádzané žiadnou nadstavbou v podobe ďalších reforiem trhu práce či vzdelávacieho systému. Ak sa k tomu pridajú negatívne vyhliadky ekonomík, ktoré sú hlavnými odberateľmi toho, čo sa na Slovensku zmontuje, namieste sú isté pochybnosti o budúcom vývoji.

.estónska hrozba
Okrem pochybností o dlhodobých vyhliadkach (ktorých riešenie majú, našťastie, do veľkej miery v rukách podnikatelia, a nielen politici) je tu aj oveľa „horúcejšia“ otázka: nehrozí nám podobný vývoj ako napríklad v Estónsku, kde hospodársky rast vyše 10 percent HDP ročne klesol v priebehu jedného roka napriek optimistickým očakávaniam prakticky na nulu?
Predovšetkým, spomalenie tempa rastu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku nie je podľa ekonómov prekvapivé. „Nazval by som to zníženie nadmorskej výšky pred neskorším mäkkým pristátím,“ hovorí napríklad ekonóm Viliam Pätoprstý. Zníženie tempa je tiež prirodzeným dôsledkom veľmi vysokej porovnávacej bázy z minulého roka, ktorá bola okrem iného dôsledkom jednorazových efektov, napríklad masívneho predzásobenia sa obchodníkov tabakovými výrobkami. „Estónsky scenár“, teda strmé zastavenie rastu v priebehu pár mesiacov, však „určite neočakávame,“ tvrdí Viliam Pätoprstý, podľa ktorého je slovenská ekonomika „štrukturálne zdravá“. K rovnakému záveru prišli analytici Slovenskej sporiteľne Michal Mušák a Mária Valachyová. „Aj napriek niektorým podobnostiam je oproti pobaltským krajinám slovenská ekonomika v súčasnosti v lepšom stave. Je tu pomalší rast úverov, vyvážený rast ekonomiky, výrazne menší obchodný deficit. Určitým rizikom je zavedenie eura, ktoré zafixuje výmenný kurz,“ konštatujú analytici a dodávajú, že „príznaky prehrievania sú skôr jemné a zdá sa, že prinajmenšom dva-tri roky Slovensko výrazné spomalenie nečaká“.
Isté je len to, že dobré časy vysokého rastu, za ktorý sme zaplatili minulými reformami, sa pomaly (a možno nie až tak pomaly) končia. Ak budeme aj naďalej chcieť dobiehať bohatších Európanov, nebude prístup „nekaziť až tak veľa, ako sa čakalo“ stačiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite