Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minimálna mzda

.richard Sulík .časopis .týždeň v ekonomike

O zbytočnosti minimálnej mzdy je škoda sa rozpisovať, pretože odborári to aj tak nepochopia a 98 percentám zamestnaných je to jedno, keďže zarábajú viac. Úžasná na tejto téme je politická rovina, ktorá je skutočne exemplárnym príkladom politického šaškovania.

O zbytočnosti minimálnej mzdy je škoda sa rozpisovať, pretože odborári to aj tak nepochopia a 98 percentám zamestnaných je to jedno, keďže zarábajú viac. Úžasná na tejto téme je politická rovina, ktorá je skutočne exemplárnym príkladom politického šaškovania.


Najprv pár faktov na túto tému v časovej postupnosti:
Niekedy začiatkom minulého roka: Na rokovaní tripartity nebolo možné dosiahnuť dohodu o výške minimálnej mzdy, a tak ministerka práce a sociálnych vecí zaujala stanovisko, že pokiaľ sa dohodnú odborári so zamestnávateľmi, ona bude súhlasiť. Tak sa aj stalo, medzi odborármi a zamestnávateľmi došlo k dohode, dokonca k písomnej. Tá dohoda znela – pokiaľ sa odborári a zamestnávatelia pri každoročnom vyjednávaní nedohodnú, zvýši sa minimálna mzda o toľko, o koľko rástla priemerná mzda.

Dňa 1. augusta 2007: Ministerstvo spravodlivosti v tomto duchu vypracovalo návrh zákona a predložilo ho do pripomienkového konania, ktoré sa skončilo 21. augusta 2007. Následne návrh zákona preložila ministerka Tomanová vláde.
Dňa 26. septembra 2007: Vláda rokovala v Tisovci a uznesením číslo 813/2007 schválila10. bod programu – návrh zákona, podľa ktorého sa minimálna mzda zvýši o rast priemernej mzdy, pokiaľ sa odborári a zamestnávatelia nedohodnú inak. Zákon putoval do parlamentu.
Dňa 5. decembra 2007: Národná rada schválila na svojej 61. schôdzi návrh zákona o minimálnej mzde v treťom čítaní. Z prítomných 142 poslancov je 122 za, medzi nimi 49 poslancov strany SMER, 13 poslancov HZDS a 18 poslancov SNS. Zvyšní poslanci boli z opozície, čiže dá sa hovoriť o vzácnej zhode.
Dňa 1. januára 2008: Zákon o minimálnej mzde nadobudol účinnosť, a s ním aj mechanizmus valorizácie minimálnej mzdy.
Dňa 12. augusta 2008: Ani nie o osem mesiacov neskôr sa predseda vlády chystá zrušiť vlastný zákon a plánuje minimálnu mzdu „dynamicky“ nastaviť na 8 900 až 9 000 Sk, namiesto 8 690 Sk.


.nesvojprávni
Aby bolo jasné – či to bude 8 690 alebo 9 000 korún je „prašť jak uhoď“. Minimálna mzda na tejto úrovni je zbytočná (a keby bola citeľne vyššia, tak už by nebola zbytočná, ale škodlivá). V podstate jediní, ktorí to pravidelne „riešia“, sú odborári. Dobre teda, nech majú svojich 300 eur minimálnej mzdy ako kvázi bolestné za roky 2002 až 2006, keď ich predchádzajúca Dzurindova vláda tvrdo ignorovala.
Lenže tento príbeh má inú pointu. Tá je v tom, že Fico si najprv nechá schváliť zákon o minimálnej mzde, ktorý mu ministerka Tomanová predloží, a 49 poslancov strany SMER zaň poslušne zdvihne ruku. Ani nie po roku, ešte predtým, než sa mohol zákon prvýkrát uplatniť, si však Fico zmyslí zákon zmeniť a tých istých 49 poslancov, ktorí podľa Ústavy SR svoj „mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“, bude hlasovať opäť za, teda v úplnom protiklade s hlasovaním ani nie spred roka?
Otázka pre poslancov Smeru znie: Nepripadáte si ako obyčajné figúrky? Načo sú vám všetky tie drahé kancelárie, asistenti, notebooky, paušálne náhrady a ktovie čo všetko ešte, keď aj tak skáčete, ako šéf píska? Stranícka disciplína je dôležitá vec, ale každému normálnemu človeku by bolo trápne, keby z neho niekto takto okato robil nesvojprávneho.


Minimálna mzda – zbytočná alebo škodlivá

Jedna z možností, ako zistiť vplyv niečoho, je skúmať extrémne hodnoty. Pozrime sa teda na minimálnu mzdu touto optikou.

Extrémne nízka minimálna mzda, napríklad 2 000 Sk: Takáto minimálna mzda by bola úplne zbytočná, pretože všetci by pracovali za vyššiu mzdu alebo by nepracovali, keďže sociálne dávky sú vyššie. Z tohto pohľadu aj sociálne dávky plnia funkciu minimálnej mzdy.

Extrémne vysoká minimálna mzda, povedzme 20 000 Sk: Keby nikto nemohol byť zamestnaný za menej ako 20 000 Sk, pre všetky existujúce džoby s platom nižším ako 20-tisíc by zamestnávatelia zvolili jednu z dvoch stratégií. Buď by platy zvýšili, alebo by džob zrušili. V prvom prípade by buď stúpli ceny, lebo stúpnu vstupy, alebo by došlo k zrušeniu iných, menej potrebných pracovných miest, aby nestúpli celkové mzdové náklady. Presnejšie povedané, došlo by k zrušeniu tých pracovných miest, ktorých produktivita je nižšia ako cena práce pri novej minimálnej mzde. Výsledok bude inflácia alebo nezamestnaní. V druhom prípade sú to len nezamestnaní.

Záver: Minimálna mzda je buď zbytočná, alebo škodlivá, a škodlivá je najmä pre nízkopríjmové skupiny. Tento záver správny odborár nikdy nepochopí. Alternatíva k minimálnej mzde nie je neoliberálny chlad, ale zabezpečenie ľudí s najnižšími príjmami proti chudobe prostredníctvom mierne klesajúcich sociálnych dávok, ktoré sa priplácajú k mzde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite