Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Buscemi robí rozhovor

.zuzana Mojžišová .časopis .film

Steve Buscemi je celkom výnimočný. Je hviezdou amerického nezávislého filmu, ale zároveň sa objavuje aj ako predstaviteľ rôznych postáv v hollywoodskych kasových trhákoch. Je hercom, ale už vyše desaťročia aj úspešných režisérom.

Steve Buscemi je celkom výnimočný. Je hviezdou amerického nezávislého filmu, ale zároveň sa objavuje aj ako predstaviteľ rôznych postáv v hollywoodskych kasových trhákoch. Je hercom, ale už vyše desaťročia aj úspešných režisérom.


Šoubiznis v jeho podaní má skutočne prijateľné kontúry. Vídavame ho vo filmoch Jima Jarmuscha, bratov Coenovcov či Quentina Tarantina. V Tarantinových Gauneroch stvoril napríklad Pána Ružového, ktorý nie je spokojný so svojím novým menom a zásadne vraždí iba policajtov. (Sympaťák!) Hral v Big Lebowskom, vo Fargu. Všetko dobré filmy. Buscemi má vkus aj nos. V trileri Con Air sa predviedol ako masový pedofilný vrah, čo sa hrá s malým dievčatkom a jeho bábikou – bola to iba taká (hoci nadpriemerná) „akčňovka“ a aj tak si divák musel z chrbta pozbierať zimomriavky pri pohľade na tie vypúlené oči a úsmev s krivými zubami.
Ako režisér sa Steve Buscemi bez mučenia priznáva k očareniu filmami majstra americkej nezávislej scény Johna Cassavetesa. Páči sa mu na nich, že sú stvorené jednotlivými postavami a ich vzťahmi, páči sa mu režisérov rešpekt k hrdinom a jeho nesúdiaci pohľad. Režisér Buscemi je príkladným nasledovníkom vyb(e)raného majstra. Vo svojom filme Môj najmilší bar (1996), kde si zaúčinkoval nejeden člen rodiny Buscemi, sa životom a barmi pretĺka alkoholik; v Samotárovi Jimovi (2005) sa lúzer vracia do domu starých rodičov pohľadať nový zmysel a cieľ života.
Posledná Buscemiho režijná práca sa volá Interview, osobné dejiny vzniku filmu majú zopár výnimočných čŕt. Napríklad spôsob využívania kamier, umožňujúci nebežný prístup hereckého kreovania charakterov.

Dramatické umenie býva vystavané na nezmieriteľnom konflikte protagonistu (dobrého) a jeho protihráča antagonistu (zlého). Klasická dráma tieto dva tábory prísne oddeľuje, moderná hranicu medzi nimi znejasňuje. Buscemiho film náleží k rodu moderných drám . Vtedy to má divák komplikovanejšie. V klasických podmienkach sa totiž môže bez dlhého premýšľania identifikovať s priateľským protagonistom a držať mu palce, aby porazil nepriateľského antagonistu. V moderných podmienkach, napríklad v Interview, však nie je jasné, kto je dobrý a kto zlý. A pritom nám režisér ponúka vlastne iba dve postavy takmer celý čas premietania uzavreté medzi stenami bytu.
Politický komentátor Pierre (Steve Buscemi) dostane redakčnú úlohu – považuje ju pre seba za nadmieru dehonestujúcu – vyspovedať hviezdu béčkových filmov Katju (Sienna Miller). Stávame sa svedkami ich stretnutia a rozhovoru. Čierny Peter záporného hrdinu nemá len jedného majiteľa, Pierre a Katja si ho podchvíľou premieňajú, putuje z rúčky do rúčky, boj slov a charakterových úskokov je čoraz tvrdší.
Interview pripomína filmy vzniknuvšie podľa divadelných hier (povedzme Kto sa bojí Virginie Woolfovej?). Nebol síce preverený doskami, ktoré znamenajú svet (a, pravdu povediac, mu to trochu chýba), predsa je v dnešnej ponuke kín zvláštny. Pokúša sa uchopiť horúci dnešok v pomalom tempe psychologickej drámy, ktorá hlavný dôraz kladie na herecký prejav a dialóg.

Interview (USA, Holandsko 2006). Remake rovnomenného  filmu Thea van Gogha z roku 2003. Scenár: David Schechter a Steve Buscemi. Réžia: Steve Buscemi. Hrajú: Steve Buscemi, Sienna Miller a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite