Ošetrovateľ zosnulých Franz (Daniel Heriban) prináša na pódium dve čierne urny so spopolnenými telami, po ktoré si do krematória nikto neprišiel. Len on jediný poznal telá mŕtvych do najmenšieho detailu – ako zamestnanec pohrebného ústavu ich totiž umýval. A nevyzdvihnutých mŕtvych tiel je každým rokom viac a viac. V inscenácii Nevina umierajú vinní aj nevinní. Buď sa utopia v mori, alebo vyskočia z okna prístavného paneláku samovrahov.
Nemecká dramatička Dea Loher napísala hru Nevina v roku 2003. Reflektovala v nej aj otázky ilegálneho prisťahovalectva, ako aj sociálnej integrácie cudzincov, ktoré západoeurópska spoločnosť riešila už vtedy. V kontexte súčasných vĺn migrácie do Európy tak Nevina nadobúda nový rozmer. Jej názov však primárne odkazuje na morálne dilemy postáv, s ktorými je úzko spätá otázka, či sa v kľúčových okamihoch svojich životov zachovali „správne“. Morálnym konfliktom sa samotná hra už začína. Dvojica nelegálnych migrantov sa v nej rozhoduje, či zachráni, alebo nezachráni topiacu sa ženu. Vytiahnuť ju z mora by totiž znamenalo upútať na seba pozornosť polície, s čím by bolo spojené aj možné vyhostenie z krajiny.
mozaika trpiteľov a bláznov
Africkí utečenci, rodičia obete teroristického útoku, žena s amputovanou nohou, mladí samovrahovia, starnúca filozofka nenávidiaca manžela či slepá tanečnica pri tyči. Kaleidoskop postáv inscenácie Nevina je široký a rôznorodý.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.