Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jedlo k láske

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

V nedeľu bude sviatok všetkých zamilovaných a treba tu jasne podotknúť, že nie tých, čo sú zaľúbení do jedla. 

Pre nich máme iné kresťanské sviatky. No k veciam lásky jedlo vždy malo čo povedať. Jedlo a láska išli totiž vždy ruka v ruke.

Začalo sa to mimoriadne dramaticky. Titán Kronos vykastroval svoj otca Urána a to, čo mu ostalo v ruke – zvyšky otcovej mužnosti – šmaril do mora. Myslel si asi, že tým navždy vyrieši problém s neskorším delením dedičstva, no ako to v správnych mýtoch býva, fatálne sa mýlil. Uránova plodivá sila sa zmiešala s morom a z jeho peny sa zrodila najospevovanejšia grécka bohyňa Afrodita. Hneď sa stala patrónkou toho najlepšieho, čo život človeku ponúka: krásy, rozkoše a lásky. A nielen patrónkou, svoje meno ponúkla aj jedlám a ingredienciám, ktoré odjakživa veciam lásky a zmyselnej rozkoše pomáhali – afrodiziakám.

Povedzme si rovno, človek má s láskou iba samé starosti. Najprv prepadne očareniu, správa sa ako nadrogovaný, hompáľa sa v hrejivom opojení, pre ktoré je schopný nevídaných a niekedy aj nebezpečných kúskov. A keď toto opojenie prechádza a hladina hormónov sa začína ustaľovať, zúfalo hľadá spôsob, ako tento stav opäť navodiť. A je jedno, či u seba, alebo u vyhliadnutej osoby a či to dosiahnuť na poli citov, alebo len výhradne vo veciach telesných. Vášeň si nevyberá. A tak rôzni šamani, špiritisti, felčiari, lekári či dietológovia už tisícročia hľadajú ten správny liek, ktorý nám zaručí iskričky v očiach a zrumenené líca alebo – ako by povedal v problematike lepšie zorientovaný medik – dobre prekrvené sliznice.

Žiadza po nepretržitej rozkoši prinútila ľudí, aby z tohto pohľadu preskúmali asi každú jednu potravinu, ktorá sa im dostala pod ruky a treba povedať, že naozaj skoro každá si zažila svoju hodinu slávy. Áno, je to tak. Stačí o niečom vyhlásiť, že na tie veci pomáha a ľudia to jedia ako besní. Kto neverí, nech sa pozrie naokolo. Teraz vraj dosť ide savo. Oproti tomu je pojedanie vrabčích mozočkov v Rímskej ríši nevinnou zábavkou. V staroveku na to šli logicky a prísne vedecky.

Ak ste si chceli pomôcť, bolo nutné dodať do tela to, čo spôsobuje, aby príslušné orgány, ktoré sú vo veciach lásky najdôležitejšie – a naozaj nehovoríme o mozgu, fungovali ako hodinky. No a keďže sa verilo, že mužský úd, ktorý sa vie zrazu od lásky tak naduť, musia dávať do pozoru jedine vetry, grécki lekári vo veciach lásky prisahali na všetko, z čoho človeka nafukovalo. Čiže, ak savo sklame, je tu priestor vrátiť sa k bôbu, rasci, anízu, alebo fazuli. Rimania na to šli trochu inak, pokúšali sa dostať do tela to, čo spôsobuje nebývalú pohlavnú aktivitu iným zvieratám. Preto tie vrabčie mozočky. Vrabce totiž boli, čo sa týka frekvencie pohlavného života, pre Rimanov to, čo pre nás zajace či králiky.

S renesanciou prišiel nový pohľad na svet, v ktorom sa všetko veľké zrkadlí v malom, a naopak, a všetky podobnosti na svete majú hlboký vnútorný zmysel. Takže orechmi sa nielen liečil mozog, ale aj podobne tvarované mužské cennosti. Kvôli úspechu v posteli muži jedli tony špargle, mrkvy, nehovoriac o buľvách, z ktorých nad zem na jar bujne raší tvrdý stvol, ako je to napríklad pri zeleri.

Obľúbený bol aj koreň mandragory, ktorý zas pripomínal ženskú postavu od pása nadol. Ľudia prisahali na tajomnú moc dvojzmyselne tvarovaných húb a svojim nežnejším polovičkám servírovali veľké misy roztvorených ustríc. Všeobecne morské plody boli odjakživa považované za veľké afrodiziakum. Niet sa čo čudovať, mýtus o Afroditinom zrode neustále pretrváva a bohyni lásky to vždy najviac pristalo nahej a na mušli. Ešte šťastie, že sa bohyňou lásky stala práve ona. Ktovie, ako by to dopadlo, keby za ňu vyhlásili niektorú z Amazoniek. Tie totiž verili, že muž podá svoj najlepší milenecký výkon iba vtedy, keď mu zlomia pravú nohu alebo ruku.

Urobme si valentínsku večeru/

K veciam lásky, samozrejme, vždy patrili vône. A na túto vec nezabúdali ani kuchári, čo pripravovali slávnostné tabule pre zamilovaných či pre novomanželov. Jedlám vtedy kraľovala vôňa ruží. Je to kvet zaľúbených a vraj jeho hrejivá vôňa je tiež značné afrodiziakum. Napokon, bola to znova Afrodita, ktorá z bielych ruží vyrobila červené. Bežala lesom za svojím milencom Adonisom a popichala sa na ružovom tŕni. Ruže nasiakli jej krvou a bolo. Odvtedy sa nevestám sypú pod nohy červené lupene, ženám dávajú kytice červených ruží a milencom pri stole do všetkého ružová voda.

No pozor, netreba to s ňou preháňať. Stačí za náprstok. Napríklad do dobre vychladeného šampanského či sektu. Kto je odvážnejší, dá za kalíšok aj do dezertu. Napríklad vanilková pannacota s ružovou vodou je čistý zázrak. O tom, že vám pri nej naskáču iskričky do očí a zrumenejú líca, netreba ani hovoriť. Komu ani to nestačí, treba zájsť do orientálneho obchodu alebo do obchodu s francúzskymi pochutinami a kúpiť si tam kandizované lupene ruží. A tomu už neodolá žiadna.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite