Naše vzdelávanie je pre mňa celoživotnou traumou. Ako dieťa som bol objektom viacerých neúspešných školských reforiem. Ako pedagóg som ukazoval učiteľom, že slovenská literatúra sa dá učiť aj ináč ako podľa zlých školských osnov. Ako rodič som vnímal najkonkrétnejšie porušovanie ľudských práv práve pri diskriminácii a šikanovaní detí. Každý z nás mal v novembri 1989 svoj najvlastnejší vnútorný dôvod, prečo sa postavil proti režimu. Tým najdôležitejším pre mňa bola moc kádrových posudkov, zväzujúcich rodičov a deti do nevoľníckeho vazalstva.
Vzdelávanie bolo pre mňa po roku 1989 prvou prioritou. Začali sme budovať samosprávnosť vysokého školstva a vedy, ale najneskôr po roku 2000 mi bolo jasné, že treba začať od základných a stredných škôl, lebo tam sa utvára dlhodobý základ vzdelanosti a kultúrnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.