Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pravek zdravotnej politiky

.peter Pažitný .časopis .týždeň v ekonomike

Ministerstvo zdravotníctva predložilo v predposledný júlový deň do pripomienkového konania dôležité návrhy – novelu zákona o

Ministerstvo zdravotníctva predložilo v predposledný júlový deň do pripomienkového konania dôležité návrhy – novelu zákona o zdravotných poisťovniach a zákona o zdravotnom poistení. O čom tieto návrhy hovoria?


Návrhy ministerstva zdravotníctva hovoria najmä o tom, že ani zmena v ministerskom kresle neovplyvnila trend a kvalitu zdravotnej politiky. Pokračuje tendencia centralizácie a posilnenia vplyvu štátu v zdravotníctve. Kvalita návrhov je zasa dôkazom pretrvávajúceho nedostatku odborných kapacít na ministerstve zdravotníctva. Ide pritom o veľmi dôležité zmeny: meniť sa majú pravidlá prerozdelenia, stanovuje sa povinnosť všeobecným lekárom uzatvoriť zmluvy s poisťovňami, mení sa spôsob výpočtu platobnej schopnosti poisťovní, vytvára sa kompenzačný fond pre poisťovne na ministerstve a súkromným poisťovniam sa pridáva povinnosť predkladať svoje rozpočty na schválenie vo vláde.

.vláda schvaľuje
Vláda by mala schvaľovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní, vyplýva napríklad zo spomínaných návrhov ministerstva. Schvaľovanie rozpočtov súkromných firiem vo vláde je však neprijateľný zásah do súkromného podnikania. Zdá sa, že vláda nedôveruje regulátorovi, ktorým je v prípade zdravotných poisťovní Úradu pre dohľad, a to aj napriek tomu, že ho už necelý rok po voľbách mocensky ovládla. Ministerstvo argumentuje okrem iného potrebou verejnej kontroly nad verejnými zdrojmi. Je to však lživý argument, pretože rozpočty poisťovní sú aj dnes pod verejnou kontrolou. Návrh rozpočtu predkladajú poisťovne ministerstvu financií a zdravotníctva a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§11 ods. 1 písm. d) aktuálneho znenia zákona č. 581/2004 Z. z.). V skutočnosti vláde nejde o kontrolu verejných zdrojov, ale o rozhodovanie o ich použití.
Schvaľovaním rozpočtov všetkých zdravotných poisťovní sa vláda dostane do konfliktu záujmov, pretože v dvoch z piatich poisťovní (VšZP a SZP) vykonávajú akcionárske práva ministerstvá (zdravotníctva, obrany, vnútra a dopravy). Na vláde by teda mali podľa návrhu schvaľovať rozpočty svojej konkurencie.


.zrušenie rezerv
Princíp tvorby technických rezerv vychádza z objektívnej potreby zabezpečiť zdroje na výplatu vopred známych a odhadovaných poistných plnení v prípade vzniku poistných udalostí. V prípade, že poisťovňa má vytvorené dostatočné rezervy, bude schopná splniť všetky prevzaté záväzky a tým nebude nútená kryť prípadné škody z ďalších zdrojov. Samozrejme, vždy je priestor na to, aby sa spôsob výpočtu technických rezerv zlepšoval. Prečo ich však treba rušiť?
Podobnou otázkou je, prečo by taký dôležitý ukazovateľ, akým je platobná schopnosť zdravotných poisťovní, mal byť po novom upravený iba vo vyhláške ministerstva, a nie v zákone. Ministerstvo tu vystupuje v zásadnom konflikte záujmov – je normotvorcom a zároveň aj stopercentným akcionárom najväčšieho hráča na trhu, pre ktorý stanovuje pravidlá hry. Navrhovaná novela by umožňovala ministerstvu účelovo, podľa potreby, upraviť reguláciu platobnej schopnosti tak, aby ju jeho poisťovňa spĺňala. Taký návrh vyvoláva podozrenie, že VšZP v súčasnosti buď nespĺňa, alebo má problém splniť platobnú schopnosť.

.ďalšie zmeny
Miera prerozdelenia vybraného poistného medzi zdravotnými poisťovňami sa má zvýšiť z doterajších 85,5 percenta predpísaného poistného na 95,5 percenta predpísaného poistného. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa by tak mala dostať navyše 700 miliónov korún, a to najmä od – opäť štátnej – Spoločnej zdravotnej poisťovne (tá zaplatí 400 miliónov korún). Systémovým riešením nerovnováhy poistných kmeňov dvoch štátnych poisťovní by pritom bolo ich zlúčenie, čo bola úloha, z ktorej sa vlani vyvliekol (ex)minister Ivan Valentovič.
Ministerstvo tiež navrhuje v roku 2009 zvýšiť sadzbu štátu na 5 percent z priemernej mesačnej mzdy. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o naplnenie programového vyhlásenia vlády. Výstižnejší výraz je však kamufláž. Platba štátu za poistenca štátu totiž zostáva na úrovni 4,5 percenta z priemernej mesačnej mzdy. Na ministerstve má vzniknúť osobitný fond na kompenzáciu rizík zdravotných poisťovní, do ktorého štát pošle najmenej 0,5 percenta z priemernej mzdy. Keďže v návrhu chýba vynásobenie tejto sumy počtom poistencov štátu alebo počtom všetkých poistencov, zatiaľ sa zdá, že štát bude na účet ministerstva posielať presne 100,73 Sk (€ 3,34).
Nielenže nie je jasné, ako sa fond bude plniť, ale ani to, ako sa budú z neho peniaze používať. Ak bude prideľovanie zdrojov z kompenzačného účtu prebiehať doslovne podľa navrhovaného znenia, teda pomerne podľa počtu poistencov a bez prerozdelenia, najmenej výhodné to bude pre VšZP.
Ministerský návrh kompenzácie rizikovej štruktúry z osobitného účtu podľa počtu poistencov možno označiť za pravek zdravotnej politiky. Moderná zdravotná politika rieši prerozdeľovanie tak, že doň pridáva nové parametre, ktoré lepšie vysvetľujú variabilitu v nákladoch a reálnejšie tak odzrkadľujú skutočnú finančnú náročnosť poistných kmeňov. V zahraničí (napríklad v Holandsku) sa ako prediktory osvedčili najmä predpísané lieky (PCG) a diagnózy (DCG). Ministerstvo však žiaden nový parameter do prerozdeľovania nepridáva, takže ani nedosiahne plánovaný cieľ: zvýšiť férovosť konkurencie medzi poisťovňami. A preto je aj úplne zbytočné meniť percento prerozdelenia alebo zakladať nejaký osobitný fond.
Nové návrhy ministerstva zdravotníctva ukazujú, že okrem osoby ministra nie je na ministerstve zdravotníctva nové vôbec nič.

Autori pracujú v Health Policy Institute.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite