dokonca taká nádherná, až to jej osud nepriaznivo ovplyvnilo. Lebo je istotne bremenom, ak očaríte každého muža, ktorý okolo vás prejde; vaše vnímanie sveta sa kriví, uzatvára do tej vašej krásy. A potom možno aj poviete: „Byla jsem pošetilá, blbá, slávou opilá a proti své vůli jsem se vlastně nepěkně zapletla do dějin.“
Nedávno uzreli tmu projekčných miestností dva filmy o Líde Baarovej, hereckej hviezde najmä medzivojnovej európskej kinematografie. Prvý je dokumentárny a druhý hraný. O prvom by sa mi chcelo písať aj viac, o druhom vôbec.
krása neprináša šťastie
Skvelá česká dokumentaristka Helena Třeštíková (Manželské etudy, Katka, Marcela René...) sa do povedomia publika dostala najmä svojou špecialitou: trpezlivou časozbernosťou. Jej (a Hejnov) film o Líde Baarovej (už druhý, prvý bol televízny a pochádza z roku 1995) – Skáza krásou – je však klasickejší. Autentický rozhovor režisérky s herečkou, nakrútený v Baarovej salzburskom byte päť rokov pred jej smrťou, prerušujú či dopĺňajú autentické archívne zábery politického a spoločenského rázu a tiež ukážky z (českých, nemeckých, talianskych a španielskych) filmov, v ktorých Baarová vystupovala (ako čerešničky uvediem Lelíčka v službách Sherlocka Holmesa Karla Lamača či Darmošľapov Federica Felliniho).
Jej životom sa prehnalo turbulentné dvadsiate storočie ako stádo koní, trblietala sa vo večernej róbe na Parnase, plazila sa po dlážke pankráckej cely.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.