Slon bol v „ruji“, utrhol sa z reťazí, rozdupal niekoľko obydlí a zabil človeka.
Ako Orwell kráčal so zbraňou v rukách voči slonovi, zhromaždil sa za ním zástup asi 2 000 Barmčanov. Nenávideli ho, no očakávali, že sa potešia pohľadom, ako Orwell slona zastrelí a ešte budú môcť zužitkovať slonie mäso. Orwell nemal v úmysle skoliť úbohé stvorenie, na ktoré prišla „ruja“ či bohvieaký zúrivý stav, a ktoré teraz pokojne žralo trávu. No tlak zástupu za ním bol silný a on to dobre vedel. Všetkým by bol na posmech, keby toho tvora nezabil.
„Bol som len smiešnou bábkou, ktorou lomcovala vôľa tých žltých tvárí za mnou,“ napísal Orwell. A tak odsúdil zviera na dlhú a ukrutnú smrť.
V tej eseji nemá nikto pocit, že by mal práve on v rukách nejakú moc. Určite nie domorodci, obete imperializmu. A ani Orwell, chlapík so zbraňou, neprežíva pocit moci. Nuž a imperialisti kdesi v Londýne? Tí sú priveľmi ďaleko.
Väčšina dnešného sveta sa správa podobne. Anand Giridharadas pre The International New York Times napísal: „Ak existuje niečo, čo v tomto rozhádanom čase zjednotilo Ameriku, tak je to rozšírený pocit, že moc je kdesi inde, a nie tam, kde ste vy.“
Republikánsky establišment si myslí, že moc dnes majú v rukách obyčajní ľudia, no obyčajní ľudia si myslia pravý opak. Podľa odborov moc kumulujú veľké korporácie, no tie hovoria, že je v rukách nových, čerstvo založených firiem.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.