Spracúva ich novinár Marián Leško, ktorý sa vrátil i k príbehu sociálnych podnikov, ako ich zakladala prvá vláda Roberta Fica.
Prvá vláda Roberta Fica už v roku 2007 na jednom z výjazdových zasadnutí ohlásila, že hodlá nezamestnanosť znižovať aj tak, že z Európskeho sociálneho fondu podporí zakladanie pilotných sociálnych podnikov. Malo ísť o firmy, ktoré dajú prácu znevýhodneným nezamestnaným v takom počte, že budú tvoriť prinajmenšom 30 percent všetkého personálu firmy. V prípade, že sociálny podnik dosiahne zisk, tak 30 percent z neho mal „každoročne použiť na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok.“ Podľa zákona, ktorý bol platný od mája 2008, mal sociálny podnik fungovať aspoň päť rokov a mohol za to od štátu dostávať podporu 28 mesiacov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vtedy viedla Viera Tomanová, prevzalo nad zriaďovaním pilotných sociálnych podnikov gesciu. Prvé podniky vznikli v lete 2008 – vtedy ministerka Tomanová podpísala zmluvy s ôsmimi zakladateľmi podnikov tohto druhu. Financované boli z eurofondov, pričom Európsky sociálny fond im mal preplatiť až 95 percent nákladov. Celkovo na pilotné projekty vláda a ministerstvo vyčlenili viac ako 23,5 milióna eur. Namiesto toho, aby sa na verejnosť dostávali správy o úspešnom pokračovaní projektu, od samého začiatku boli sociálne podniky späté s informáciami o pochybnom postupe úradov, prešľapoch zodpovedných funkcionárov a straníckom klientelizme.
ministerka a nominanti
Ako prvá prenikla na verejnosť správa, že ministerstvo práce poskytne 400 miliónov slovenských korún štyrom sociálnym podnikom, za ktorými bol podnikateľ Juraj Thomka, priateľ poslankyne Smeru Jany Laššákovej. Išlo o Veľkokrtíšsky, Horehronský, Revúcky a Gemerský sociálny podnik. Na otázku, či je v poriadku, keď sa v takej veci angažuje osoba blízka poslankyni Smeru, ministerka Tomanová odpovedala: „V žiadnom prípade ja nebudem hodnotiť, kto sa za projektmi skrýva.“
Ministerka naozaj nebola povinná hodnotiť, kto sa za projektmi skrýva, ale mala povinnosť zabezpečiť, aby sa za nimi nikto skrývať nemohol. Svoju povinnosť si nesplnila, lebo jej ministerstvo pridelilo stovky miliónov korún neziskovým organizáciám, ktorých pôvod a charakter bol neznámy.
Viera Tomanová tiež tvrdila, že pre ňu nie sú dôležité osoby, ale kvalita vybraných projektov. Lenže aj táto „kvalita“ zostala pred verejnosťou utajená, čo ministerka vysvetlila tým, že projekty „nemôžu byť zverejnené vzhľadom na to, že ide o duchovné vlastníctvo autorov týchto projektov a môžu byť zverejnené len s ich súhlasom“.
Novinári potom zistili, že členmi správnych rád neziskoviek, ktoré založil Juraj Thomka, boli starostovia a poslanci strany Smer.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.