V tomto stĺpčeku sa programovo vyhýbam témam, ktoré by sa dali chápať ako skrytá reklama portálu T-Station.sk, na ktorom som tri roky pracovala ako šéfre daktorka.
Ale portál bol k 31. júlu oficiálne zrušený, a tak už nie je čo propagovať. Nechcem písať patetický nekrológ ani sa sťažovať, že sme boli nepochopení a ne docenení, to rozhodne nie. Napokon, aj keď T-Station bol možno na internete zná my a vyhľadávaný najmä pre našu maga zínovú časť, ktorá nadväzovala obsahovo aj autorsky na internetový magazín inZine, nosnými časťami portálu boli jeho ostatné časti: on-line videopožičovňa, vir tuálna predajňa digitálnej hudby a poži čovňa počítačových hier za mesačný po platok.
Takže tak, ako sa magazín chápal len ako podružný, i keď zaujímavý doplnok veľkého virtuálneho nákupného a zá-bavného centra, takú dôležitosť mal aj pri jeho zrušení. Zničilo nás to, čo sme pôvod-ne považovali za veľkú výhodu – byť sú-časťou veľkého projektu veľkej firmy, kto-rá si môže dovoliť ambiciózne megapro-jekty s dlhodobou návratnosťou. Veľké firmy prosto fungujú inak ako malé, s tým sa nedá nič robiť. Neberiem teda naše zrušenie osobne, aj keď ma to mrzí. Radšej sa však pozerám na to, že som dostala vďaka ľuďom, ktorí do toho išli so mnou, do daru tri roky názoro-vého luxusu. Takýmto výstižným termínom (© Stanislav Párnický) totiž moja kolegyňa Katka Uhrová označila náš magazín – teda za miesto, kde sa názorový luxus dal pesto-vať slobodne, bez obmedzení a bez nutnos-ti podliezať vkusu a potrebám väčšiny. Najväčšou devízou každého projektu totiž nie sú veľké firmy, veľké riešenia ani veľké peniaze, ale vždy a za každých okolností len ľudia, ktorí do neho vložia zo seba to najlepšie, čo v sebe majú, nešetria si nápa-dy a energiu do vlastnej záhradky, veria to-mu, čo robia, neberú svoju prácu len ako spôsob obživy, i keď na druhej strane, chcú sa živiť tým, čo ich baví. No, myslela som si, že nebudem patetická, ale aj tak sa mi to nejako zvrhlo. Prepáčte, nabudúce už budem zase ironická.
Ale portál bol k 31. júlu oficiálne zrušený, a tak už nie je čo propagovať. Nechcem písať patetický nekrológ ani sa sťažovať, že sme boli nepochopení a ne docenení, to rozhodne nie. Napokon, aj keď T-Station bol možno na internete zná my a vyhľadávaný najmä pre našu maga zínovú časť, ktorá nadväzovala obsahovo aj autorsky na internetový magazín inZine, nosnými časťami portálu boli jeho ostatné časti: on-line videopožičovňa, vir tuálna predajňa digitálnej hudby a poži čovňa počítačových hier za mesačný po platok.
Takže tak, ako sa magazín chápal len ako podružný, i keď zaujímavý doplnok veľkého virtuálneho nákupného a zá-bavného centra, takú dôležitosť mal aj pri jeho zrušení. Zničilo nás to, čo sme pôvod-ne považovali za veľkú výhodu – byť sú-časťou veľkého projektu veľkej firmy, kto-rá si môže dovoliť ambiciózne megapro-jekty s dlhodobou návratnosťou. Veľké firmy prosto fungujú inak ako malé, s tým sa nedá nič robiť. Neberiem teda naše zrušenie osobne, aj keď ma to mrzí. Radšej sa však pozerám na to, že som dostala vďaka ľuďom, ktorí do toho išli so mnou, do daru tri roky názoro-vého luxusu. Takýmto výstižným termínom (© Stanislav Párnický) totiž moja kolegyňa Katka Uhrová označila náš magazín – teda za miesto, kde sa názorový luxus dal pesto-vať slobodne, bez obmedzení a bez nutnos-ti podliezať vkusu a potrebám väčšiny. Najväčšou devízou každého projektu totiž nie sú veľké firmy, veľké riešenia ani veľké peniaze, ale vždy a za každých okolností len ľudia, ktorí do neho vložia zo seba to najlepšie, čo v sebe majú, nešetria si nápa-dy a energiu do vlastnej záhradky, veria to-mu, čo robia, neberú svoju prácu len ako spôsob obživy, i keď na druhej strane, chcú sa živiť tým, čo ich baví. No, myslela som si, že nebudem patetická, ale aj tak sa mi to nejako zvrhlo. Prepáčte, nabudúce už budem zase ironická.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.