Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chcem ostať europolitičkou

.časopis .rozhovor

Hoci jej otca väznili komunisti, tvrdí, že mala šťastné detstvo. Hoci prišla do Európskeho parlamentu s

Hoci jej otca väznili komunisti, tvrdí, že mala šťastné detstvo. Hoci prišla do Európskeho parlamentu s imidžom ultrakonzervatívnej ženy, dnes si rozumie s eurokomisárom a socialistom Vladimírom Špidlom. Hoci bola donedávna jeho spojencom, dnes nechce prezradiť, či bude voliť za prezidenta Mikloška. Europoslankyňa Anna Záborská.


Ste dcérou nebohého Antona Neuwirtha, ktorého komunisti väznili a perzekvovali. Užili ste si vôbec niečo ako detstvo?
Obyčajne sa hovorí, že detstvo je šťastné alebo nešťastné. V tomto zmysle som mala šťastné detstvo. Samozrejme, nie preto, že môj otec bol sedem rokov vo väzení za údajnú špionáž pre Vatikán a vlastizradu. Vždy, keď sme sa vracali z návštevy väzenia, som veľa preplakala a až teraz si uvedomujem, aké to muselo byť pre moju mamu strašne ťažké. Bola to ona, ako aj moji starí rodičia, ktorí nám štyrom deťom napriek všetkému pripravili šťastné detstvo. Veľmi ich za to obdivujem.
Anna Záborská, narodila sa 7.júna 1948 v Zürichu. Absolvovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine. V rokoch 1972 až 1998 pracovala ako lekárka ORL. Od roku 1998 do roku 2004 bola poslankyňou za KDH v Národnej rade. V roku 2004 bola ako líderka kandidátky kresťanských demokratov zvolená do Európskeho parlamentu. Krátko po zvolení sa stala predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Je vydatá, má dve deti.

.ako to vôbec zvládli?
Starý otec v roku 1954 začal pred sedemdesiatkou znovu chodiť do práce, aby nás ako deti uživil. Okrem mojej mamy sa prisťahovala aj jej sestra, ktorej manžel bol tiež zatvorený.

.kedy vlastne vášho otca zavreli?
Ešte som ani nechodila do školy. Vrátil sa, keď som bola siedmačka na základnej škole. Vo vyšetrovacej väzbe bol rok na Pankráci v Prahe. Potom boli návštevy povolené štyrikrát ročne. Neskôr sedel v Ilave a následne v Leopoldove, kde sme sa mohli rozprávať iba cez malú priehradku. Nebol možný ani osobný kontakt, nemohli sme sa ani pobozkať, náš malý brat vždy vyskočil na stoličku a povedal „tati, za všetkých“. Pamätám si, ako si jeden dozorca posadil môjho brata na kolená a pošepol mu, chlapček, ty buď taký dobrý, ako tvoj otec. Nie všetci dozorcovia boli teda rovnakí...

.o čom ste sa počas tých návštev rozprávali?
O nijakých súvislostiach sme nemohli hovoriť. Bavili sme sa len o tom, ako sa máme, a či sme zdraví. Len čo sa zvrtla reč na problémy v práci, živote, dozorca okamžite diskusiu patrične usmernil...

.niekedy ste niečo otcovi prepašovali?
Nie. Viem, že sa posielali vianočky, z ktorých väzni vyberali hrozienka a z toho robili víno na slúženie omše. Raz sme otcovi vianočku poslali, ale kým mu to dali, bolo to plesnivé. 

.mali ste pre kádrový profil v škole nejaké problémy?
Našťastie bola povinná školská dochádzka, takže do školy nás museli zobrať. Nemám na školu vždy len najlepšie spomienky. Hoci učitelia vedeli, aká je naša situácia, niektorí sa na začiatku školského roka neštítili pred celou triedou sa opýtať, kde je zamestnaný náš otec.

.čo ste hovorili?
Neskôr som na nich vyrástla a odpovedala som podľa aktuálnej situácie: nápravno-pracovný tábor Ilava alebo nápravno-pracovný tábor Leopoldov. Trochu ich to šokovalo. 

.ako vôbec vyzerá výchova v rodine, ktorej otca poslal politický režim do basy?  
Filozofiu výchovy v našej rodine som pochopila vo filme Život je krásny. Otec v tom filme sa usiloval každú situáciu vrátane svojej smrti dať do polohy, ktorú dokázalo to dieťa pochopiť. Tak uchránil toho syna od mnohých stigiem. Podobne to bolo aj v našej rodine. Moju mamu som nikdy nevidela plakať, hoci som presvedčená, že niekedy plakať musela. Som presvedčená, že bola smutná. Keďže bola spoločenský typ, rada organizovala zábavy, no za celý čas, čo bol otec vo väzení, netancovala. Z jej strany išlo o veľmi diskrétne prvky, ktorými dávala najavo svoj smútok. Ďalšou dôležitou vecou bolo, že otec napriek neprítomnosti žil v rodine. Viacerí jeho spoluväzni sa po návrate rozviedli, lebo sa odcudzili. U nás sa však dennodenne hovorilo o otcovi, o tom, čo by povedal, bol jednoducho stále s nami. Úžasne to pomohlo, keď sa vrátil.

 .nemali ste problém dostať sa na medicínu, keďže to bolo vtedy prestížne štúdium?
Mala som na prijímačkách v Bratislave plný počet bodov, napriek tomu sa v komisii ozvali hlasy, ktoré žiadali, aby Neuwirthova dcéra nebola prijatá. Vtedy dekan Lekárskej fakulty povedal, že na školu sa neprijímajú rodičia, ale deti. Mala som teda aj trochu šťastia. Všetci štyria sme skončili medicínu, za čo vďačíme slobodnejšej atmosfére konca 60. rokov.

.boli ste vy a vaši súrodenci vďaka tomuto osudu politicky uvedomelí, alebo ste boli iba „obyčajné“ deti?
Politika v nás žila. Napríklad môj brat sa ako štvrták na hodine občianskej výchovy počas výkladu súdružky učiteľky prihlásil a povedal, súdružka učiteľka, nemáte pravdu, na Slobodnej Európe o tom hovorili inak. Proste, v tom sme celkom prirodzene vyrastali. Už pred rokom 1989 som mala vlastnoručne ušitú slovenskú zástavu, jednoducho to v nás žilo.

.zapojili ste sa do disidentských kruhov?
Keď som bola na vysokej škole v Martine, neďaleko vo Vrútkach boli stretnutia okolo dnešného biskupa Baláža, kam chodili rôzni kňazi, napríklad aj kardinál Korec. Mimo Bratislavy politické hnutie silné nebolo, taký kontakt som teda nemala.

.vášho otca napokon „predčasne“ v roku 1960 pustili z väzenia. Mohol sa ešte uplatniť?
Najskôr pracoval na Kysuciach, potom od roku 1966 v Martine ako primár oddelenia. V roku 1973 však musel odísť. Povedali mu vtedy, aby sa neodvolával na slobodu vierovyznania v ústave, že to je iba deklarácia pre zahraničie, ktorá doma neplatí. Moja sestra vtedy ešte študovala. Keď otca zbavili funkcie primára, povedali mu, že ak nepodpíše na papieri, že prestáva byť praktizujúcim katolíkom, tak jeho dcéra štúdium nedokončí. Otec to rezolútne odmietol. Nám v rodine ani nenapadlo mu to akokoľvek vyčítať. Tento otcov postoj bol pre môj život tiež veľmi dôležitý. Mimochodom, sestra napokon doštudovala...

.vy ste neplánovali emigrovať?
Teta so strýkom, ktorí emigrovali, nás prehovárali, aby sme ušli tiež. Zažila som už v 60. a 70. rokoch, aký je život na Západe, dokonca som bola trikrát v Londýne. Vždy som sa však vrátila.

.prečo?
Vzťahy v širšej rodine boli veľmi silné, navyše sme mali starých rodičov, o ktorých by sa po našej emigrácii nemal kto postarať. Pomáhala mi aj modlitba svätého Františka, ktorá znie: „zmeň veci, ktoré môžeš, prijmi veci, ktoré zmeniť nemôžeš a žiadaj o dostatočnú mieru poznania, aby si vedel tieto dve veci od seba rozlíšiť“. Nadobudla som pocit, že toto je vec, ktorú zmeniť nemôžem. Povedala som si, že všetko okolo mňa je ako ten žurnál v kine, vlastne som sa voči politike opancierovala. Robila som v 80. rokoch v Žiline na krčnom, bola som úseková dôverníčka v ROH.

.teda angažovaná odborárka?
Áno, a vystupovala som aj dosť revolučne. Napríklad, keď som žiadala, aby ženy nechodili do práce už na trištvrte na sedem a mohli chodiť z práce skôr kvôli deťom. Robili sme petície, na riaditeľstve nevedeli, čo s nami robiť. Vedela som, že sa nemôžem angažovať vo veľkej politike, tak som si hľadala iné cestičky.


.vašej rodine ubližovali komunisti, lebo váš otec bol angažovaný katolík. Na druhej strane mal váš otec aj židovské korene, ktoré asi nevoňali mnohým katolíkom. Neboli ste  konfrontovaní s antisemitizmom?
Veľa ľudí ani nevedelo o tom, že starý otec bol žid. Otvorene sa začalo o židovstve môjho otca hovoriť, keď v roku 1993 kandidoval za prezidenta. Ale ani potom som sa s nijakými negatívnymi prejavmi nestretla.

.dlhé roky ste boli poslankyňou slovenského parlamentu. Teraz ťaháte už štvrtý rok ako europoslankyňa. V čom sú hlavné rozdiely medzi týmito dvoma inštitúciami?
V prítomnosti, respektíve v neprítomnosti polarizácie. Aj v iných štátoch sú národné parlamenty polarizované, pretože sú založené na vládnej väčšine a opozícii. Keď je situácia v danej krajine príliš vyhrotená, ako u nás, stáva sa, že neprejde nijaký dobrý návrh od opozičnej menšiny. Toto sa v Európskom parlamente stať nemôže. Tam som donútená robiť kompromisy trebárs v bioetických otázkach so zelenými, inokedy v ekonomických otázkach s liberálmi. 

.vnímate to ako pozitívum?
Má to výhody aj nevýhody. Je fajn, že tu nezažívate takú animozitu ako v slovenskom parlamente. Na druhej strane to kompromisníctvo ide na úkor jasnej línie politiky. Sú kolegovia, ktorí urobia všetko preto, aby ich návrh prešiel, a to aj napriek tomu, že pôvodná myšlienka odtiaľ zmizla. To je veľká nevýhoda.

.v Európskom parlamente (EP) majú poslanci dve identity: národnú, keďže ich zvolili občania ich štátu, a politickú, keďže sú zástupcami svojej strany, ktorá je členkou nejakej väčšej európskej frakcie. Ktorá identita je silnejšia?
Myslím, že blízkosť k frakcii. Aj keď sú oblasti politiky ako poľnohospodárstvo, imigrácia, energetická politika, v ktorých sa spoja naprieč frakciami trebárs Francúzi a Španieli. Preto v EP nie je žiadny veľký problém, keď sa skupina poslancov pri hlasovaní odchýli od odporúčania frakcie, či už z dôvodu národného záujmu, alebo výhrady svedomia.

.no vaša frakcia ľudovcov nedávno vylúčila zo svojich radov britského euroskeptika Daniela Hannana, ktorý dosť nevhodnou historickou paralelou kritizoval úsilie šéfa parlamentu Gerta Pötteringa posilniť si právomoci. Bol to však dôvod na vylúčenie?
Hannan prirovnal správanie Pötteringa k führerským manierom, čo sa ani mne osobne nepáčilo. Ale bola som proti jeho vylúčeniu. Prekvapilo ma, ako sa veľmi ľahko rozhodovali členovia zo starých členských štátov, ktorí nezažili totalitu. Čosi podobné som cítila aj pri vylúčení iného Brita Rogera Helmera a pri nedávnej rezolúcii proti Taliansku. V Taliansku existuje reálny problém táborov na periférii miest, kde chudobné a najmä rómske deti zomierajú, dochádza k znásilneniam. Talianska vláda chcela v tom urobiť poriadok aj návrhom na robenie odtlačkov prstov. Vznikla však hystéria socialistov a liberálov, hovorili o diskriminácii menšiny, o xenofóbii, čo sme napokon v prípade nepreukázaných sterilizácií zažili pred rokmi aj na Slovensku. Nikto však nepovie, ako riešiť reálny problém.

.v prípade EP sa často hovorí o vyslúžilcoch, ktorí kašlú na prácu a svoje poslancovanie si dosť užívajú. Je ich dosť?
Sú tam aj takí, ktorí to berú ako päť dobrých rokov. Ak by som však porovnávala aktivitu, je priemerný europoslanec aktívnejší než náš slovenský.

.nedávno prichytili nemeckí novinári z relácie TV Spiegel europoslancov, ako kamuflujú svoju účasť v parlamente: ráno v piatok sa idú so zabalenými kuframi zapísať do prezenčnej listiny, aby mohli za ten deň poberať diéty. Keď ich nakrúcal televízny štáb, po vystúpení z výťahu pred novinármi utekali, zakrývali si tvár a pri schovávačke pôsobili vážne asi ako náš Rafael Rafaj...
Celé je to prehnané. Je len veľmi málo poslancov, ktorí tento systém zneužívajú. Mnohí dlho cestujú domov a aj tá cesta je súčasťou práce.

.nemá ten podpis preukazovať, že poslanec je prítomný v EP?
Ten podpis znamená, že na ten deň dostane diéty za svoju prácu. Keď poslanec ide napríklad na nejakú konferenciu, tak sa tiež podpíše. Hoci nesedí v budove parlamentu, pracuje.

.neviaže sa ten podpis na prítomnosť v parlamente?
Viaže, ale ak je niekto vyslaný parlamentom na pracovnú cestu, tak robí pre parlament a mal by dostať diéty tak ako poslanci, ktorí sú v parlamente. Je preto problematické paušálne odsúdiť, že poslanci precestujú celý deň alebo iným spôsobom pracujú pre parlament. Vidím v tom trochu zlomyseľnosť.

.ktorí ľudia sú v EP najdôležitejší?
V prvom rade šéfovia frakcií. Dôležité je aj predsedníctvo parlamentu, predseda a podpredseda parlamentu. Keďže byrokracia je rozvinutá do astronomických rozmerov, má vysokú rolu generálny sekretár.

.meno toho pána radšej hádať nebudeme...
Ja mám však pocit, že pán Harald Rømer je skutočným pánom europarlamentu, často naňho narážam. Politicky pomerne veľkú moc má formálne neuznaná skupina pre oddelenie politiky a náboženstva. Títo ľudia napríklad napísali chorvátskej vláde, že nemôžu akceptovať schválenú výchovu k rodičovstvu, vypisujú šéfovi komisie, a snažia sa ovplyvňovať rôzne veci. Tu v EP je vôbec veľa ľudí, ktorí majú pocit, že my europoslanci sme strážcovia európskej demokracie a ľudských práv a musíme ochrániť občanov jednotlivých krajín, ktorých vlády utláčajú či diskriminujú v mene akýchsi národných či náboženských predsudkov.

.napriek tejto atmosfére chcete za europoslankyňu kandidovať aj budúci rok. Prečo?
Pretože si uvedomujem, že keby som tam uplynulé štyri roky nebola, udiali by sa niektoré zlé veci.

.aké?
Vo viacerých rezolúciách by sa objavili vety, proti ktorým by nikto iný nevystúpil. Aj v otázke transparentnosti rozvojovej politiky som mala isté úspechy. Ale napríklad môj návrh, aby slovenskí daňoví poplatníci nemuseli financovať európske výskumy, ktoré sú u nás trestné, ako napríklad embryonálny výskum, neprešiel.

.kto sú vaši najväčší spojenci?
Často Poliaci, konzervatívni Briti, ale aj ľudia z českej ODS.

.čo je v EP momentálne vašou témou?
Formalizuje sa moja agenda týkajúca sa chudoby, nedávno bola odsúhlasené vypracovanie mojej iniciatívnej správy o nediskriminácii v oblasti medzigeneračnej solidarity. Veľa žien a rodín dnes žije v biede a nemuselo by to tak byť, keby boli spoločensky ohodnotené matky a ich príspevok pre HDP.

.myslíte matky na materskej?
Nielen tie, môže ísť aj o staršie ženy. O spoločenskom ocenení žien sa hovorí už dlho, venuje sa tomu množstvo štúdií, ale vždy sa to zastaví na limitoch rozpočtu. Preto poukazujem na diskrimináciu žien, ktoré sa podieľajú na medzigeneračnej solidarite, na problémy v oceňovaní žien pri práci, ako aj pri zdravotnom poistení či pri dôchodkovom zabezpečení.

.povedzte konkrétne, čo sa má zmeniť?
Napríklad rodičovský príspevok nereflektuje to, čo žena pre spoločnosť prináša.

.teda je nízky, a mal by sa zvýšiť...
Áno. Navyše ani ten názov nehovorí o samotnom prínose ženy. Mal by byť na úrovni minimálnej mzdy.

.to chcete presadiť cez EÚ?
To nie. Chcem, aby sa o tom začalo hovoriť.

.nebolo by účinnejšie, keby ste to presadzovali na Slovensku?
Ja dúfam, že keď budem o tom hovoriť z tohto fóra, otvoria sa uši aj slovenským politikom. V EP je na túto tému vytvorený istý priestor.

.rozumiete si, mimochodom, s komisárom Špidlom, ktorý je klasický socialista?
Ale nikdy nebol komunistom. Vidí súvislosti a rozumie dopadom demografickej krízy. Rozumne hovorí, že materstvo nemôže byť prerušením kariéry a spoločnosť ho musí vedieť ohodnotiť.

.ale to celkom nejde. V istom zmysle sa žena musí obetovať, ak chce vychovávať deti.
V istom zmysle áno, ale nemalo by ju to finančne poškodiť.

.žena, ktorá pred materstvom zarábala povedzme 30-tisíc korún, má aj na materskej dostávať od štátu 30-tisíc...?
To určite nie. Ale sú zamestnania, že keď príde žena z materskej, je na rozdiel od kolegu muža hendikepovaná, pretože kým on pracoval a rástol mu plat, ona bola dva roky doma a má to isté, ako keď odchádzala na materskú. Spoločensky teda nie je nijako ohodnotená.

.chcete prikázať z moci zákona firmám, aby jej museli dať vyšší plat než mala predtým?
V podstate by to tak malo byť.

.ale potom zhoršíte postavenie mladších žien na pracovnom trhu, keďže zamestnávateľ ich pre nevýhodnú reguláciu radšej ani neprijme...
Mne ide o to, aby sa ocenilo, že matka prináša spoločnosti prospech. Mala by to byť štátna politika. Teda nemusí doplácať priamo firma matke, ale štát by mohol doplatiť nejakú sumu matke k platu. Inak sa bude naďalej dôchodok vypočítavať z príjmu, ktorý má žena pre roky strávené s deťmi nevyhnutne nižší. Je poškodená aktuálne, a bude poškodená aj v budúcnosti, keďže dôchodok bude mať nižší.

.iste, ale to sa dá riešiť nápravou dnešného nespravodlivého dôchodkového systému...
Ak chceme motivovať mladých ľudí, aby mali deti, musíme oceniť materstvo aj počas produktívneho života ženy.

.ste šéfkou výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví. Ako ste vôbec s vaším profilom mohli zapadnúť do výboru, ktorý je prirodzenou pôdou pre radikálne feministky?
Ten výbor už konečne naplnil svoj názov, keďže doteraz mal v zadnom mozgu akoby napísané, že šéfovať mu nemôže kresťanský demokrat. 

.na druhej strane vy osobne skôr hovoríte o nekonfliktných témach ako chudoba či medzigeneračná solidarita a vyhýbate sa vyjadreniam, ktoré by provokovali feministky. Neplatíte za to vysokú cenu?
Nemyslím si to. Našťastie, väčšina citlivých tém je v kompetencii národných štátov. Dôsledne trvám na tom, aby sa hovorilo o tom, čo je v našej kompetencii. Nechcem preto, aby sa na našej pôde hovorilo o tom, aký štát má mať akú politiku napríklad v oblasti potratov. Ak sa snažia presadiť nejakú rezolúciu, poviem, že na to potrebujeme konsenzus, ktorý nenájdeme.

.po vašom odchode sa tento výbor určite zas vráti k propotratovým a iným podobným rezolúciám. Nebolo by vaším najlepším dedičstvom, keby ste ho navrhli zrušiť?
Prvá predsedníčka výboru bola konzervatívna politička, ja som bola po 20 rokoch som druhá kresťanská demokratka. Mám istú stratégiu.

.chcete zmeniť obsahovú náplň vášho výboru?
Nechcem predbiehať. Je fakt, že agenda žien bola dosiaľ vytrhnutá z kontextu spoločnosti, riešilo sa to ako menšinová agenda. Chcem, aby sa problémy žien riešili v celistvosti, v kontexte mužov, otcov, detí. Ženám tak pomôžeme oveľa viac.

.boli ste spojencom Vladimíra Palka v KDH. Napokon ste nešli s ním, ale ostali ste v KDH. Prečo?
Som zakladajúcou členkou KDH. V  momente, keď odišli, som nebola presvedčená o tom, že musím prestať mať rada Beethovenovu symfóniu len preto, že sa hrá na doškriabanej platni. To celé je pre mňa pritom veľmi ťažké, lebo naozaj to boli ľudia, s ktorými som úzko spolupracovala. Hoci títo ľudia príliš nedôverovali ženám. Ale nie preto som s nimi neodišla...

.ako myslíte, že nedôverovali ženám?
Boli presvedčení, že kresťanská demokracia má byť založená na mužoch. I keď musím povedať, že ja sa sťažovať nemôžem, mne fandili.

.poškodil vám v KDH ich odchod?
Áno. V strane sme sa celkom nenaučili slobode prejavu.

.mnohí kádeháci by boli najradšej, keby ste odišli aj vy?
Nie mnohí, ale našli sa aj takí.

.čo je podľa vás najväčší problém KDH?
Niektorí ľudia si myslia, že robia veci dobre a že na systéme ich práce netreba nič meniť. Sú proste o sebe príliš presvedčení.

.myslíte na vedenie KDH?
Sú takí ľudia v predsedníctve aj v Rade KDH.

.vznikla pre vás zaujímavá dilema. Dáte v prezidentských voľbách hlas Ivete Radičovej, ktorú podporuje KDH, alebo Františkovi Mikloškovi, ktorého navrhli vám blízki ľudia z KDS?
Som známa výhradami voči Ivete Radičovej, napokon, ani vyjadrenie Rady nebolo jednoznačné. Nemyslím si, že všetky hlasy pre Mikloška budú iba od sympatizantov KDS. Bude to dilema, ako keď v posledných voľbách sa volilo medzi Mečiarom a Gašparovičom.

.s tým, že Radičová pre vás plní funkciu Mečiara a Mikloško funkciu Gašparoviča?
To určite nie, hovorím len o tom psychologickom momente a o zviazanosti, s ktorou budeme k tomu pristupovať.

.volili ste naposledy Gašparoviča?
Nie, nešla som voliť.

.ani teraz nepôjdete?
Nevylučujem to.

.ak by ste išli voliť, tak koho?
Je to tajné hlasovanie (smiech).

.ste za zákaz fajčenia vo verejných priestoroch?
Áno.

.myslíte si, že za globálne otepľovanie je zodpovedný človek?
Ak je globálne otepľovanie, je za to zodpovedný človek.

.komu držíte palce v amerických prezidentských voľbách?
Republikánom.

.kto je váš najväčší politický vzor?
Môj otec a Ján Čarnogurský.

.veríte Hedvige Malinovej?
Verím.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite