Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mediár

.elena Akácsová .časopis .komentáre

V

V tomto stĺpčeku sa programovo vyhýbam témam, ktoré by sa mohli chápať ako skrytá reklama portálu t-station.sk, na ktorom som tri roky pracovala ako šéfredaktorka. Ale portál bol k 31. júlu oficiálne zrušený, a tak už nie je čo propagovať.

Nechcem písať patetický nekrológ ani sa sťažovať, že sme boli nepochopení a nedocenení, to rozhodne nie. Napokon, aj keď T-Station bol možno na internete známy a vyhľadávaný najmä pre našu magazínovú časť, ktorá nadväzovala obsahovo aj autorsky na internetový magazín inZine, nosnými časťami portálu boli jeho ostatné časti: on-line videopožičovňa, virtuálna predajňa digitálnej hudby a požičovňa počítačových hier za mesačný poplatok.
Takže tak, ako sa magazín chápal len ako podružný, i keď zaujímavý doplnok veľkého virtuálneho nákupného a zábavného centra, takú dôležitosť mal aj pri jeho zrušení. Zničilo nás to, čo sme pôvodne považovali za veľkú výhodu – byť súčasťou veľkého projektu veľkej firmy, ktorá si môže dovoliť ambiciózne megaprojekty s dlhodobou návratnosťou. Veľké firmy prosto fungujú inak ako malé, s tým sa nedá nič robiť.
Neberiem teda naše zrušenie osobne, aj keď ma to mrzí. Radšej sa však pozerám na to, že som dostala vďaka ľuďom, ktorí do toho išli so mnou, do daru tri roky názorového luxusu. Takýmto výstižným termínom (© Stanislav Párnický) totiž moja kolegyňa Katka Uhrová označila náš magazín – teda za miesto, kde sa názorový luxus dal pestovať slobodne, bez obmedzení a bez nutnosti podliezať vkusu a potrebám väčšiny.
Najväčšou devízou každého projektu totiž nie sú veľké firmy, veľké riešenia ani veľké peniaze, ale vždy a za každých okolností len ľudia, ktorí do neho vložia zo seba to najlepšie, čo v sebe majú, nešetria si nápady a energiu do vlastnej záhradky, veria tomu, čo robia, neberú svoju prácu len ako spôsob obživy, i keď na druhej strane, chcú sa živiť tým, čo ich baví.
No, myslela som si, že nebudem patetická, ale aj tak sa mi to nejako zvrhlo. Prepáčte, nabudúce už budem zase ironická.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite