Navyše, aby sme o ňom pochybovali ešte viac, má na sebe natiahnutý sexy sieťkovaný overal. Umelecké meno – pomelo.
Mnohí sa na to v potravinách udivene pozerajú a kladú si nástojčivé otázky. Čo je to za zelenú alebo svetložltú obludu? Veď to váži skoro viac ako kilo a čo do veľkosti vie súťažiť pokojne aj s ľudskou hlavou! A to ho ešte nevideli tam, kde sa naozaj pestuje. Tieto vývozné kusy sú totiž päťkrát menšie, ako tie, čo dorastú v Juhovýchodnej Ázii. Z päťkilového obra sa tak často môže najesť naozaj celá rodina.
Pomelo je výsledok kríženia grapefruitu s pomarančom. A treba povedať, že toto kríženie sa mimoriadne vydarilo, pretože dalo tomuto ovociu tie najlepšie vlastnosti z oboch citrusov a potlačilo tie, ktoré na tých pôvodných lezú často na nervy.
Dokonca aj chuť je úplne iná, zaujímavejšia. Nie taká horká ako pri grapefruite, no ani presladená ako pri pomaranči. Na jazyku cítime jemný, nám trošku nepoznaný závan – taký typický pre Áziu, kde sa viac oceňuje náznak, jemný, čistý tón ako ohlušujúci rachot intenzívnych chutí.
Pomelo je navyše neuveriteľne ústretové k svojmu konzumentovi. Zatiaľ čo sa človek musí s grapefruitom naťahovať a doslova s ním babrať, a aj tak mu všetko stečie po rukách, kým z neho odstráni nepríjemne horké šupky, pomelo je suchšie, lepšie sa šúpe a navyše vďaka svojej veľkosti na jedno ošúpanie dostaneme dvakrát až trikrát toľko ovocia ako pri pomaranči či grepe.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.