Pozerám sa cez plece Erikovi Lososovi, ako porovnáva nahrávku dvoch rôznych mikrofónov a zíde mi na um, aká je to úľava robiť s niekým, kto miluje svoju prácu. Taká jednoduchá vec. A úplne zásadná.
Koľko vydrží človeku nadšenie? Môže až do smrti? Každá kapela, ktorá prežila vlastné nekonečné začiatky, môže rozprávať o hrôzach zo stretnutí s tzv. „ťažkými profíkmi“. Boli to „vypelichaní“ dlhoroční majstri socialistickej kultúry v kobkách štúdií bez štipky radosti z práce, ktorí si ako psi na malom teritóriu neustále dokazovali svoju nadradenosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.