Jeho tvorivé výstupy sú v symbióze s jeho životom i s názormi, keďže v prepolitizovanej spoločnosti nedokáže mlčať.
Niekedy mám problém oddeliť, čo je umenie a čo súkromie.
V každom momente rozmýšľam, ako to, čo vidím a vstrebávam, zapojiť do tvorby. Nepamätám sa, že by som si niekedy povedal, tak toto už nie. To, čo iní schovávajú, ja vystavujem: rodný list, vysvedčenie, že som bol ako tínedžer vo väzbe za krádež auta, že ma chceli vyhodiť zo školy. Je to niekedy až zničujúce, keď sa zobudím s nápadom, musím vstať a ísť si ho zapísať.
Behávam bosý.
Keď som behal v teniskách, dokázal som rozmýšľať o práci, ale naboso sa to nedá, musím pozerať meter pred seba, lebo čokoľvek je na zemi, sklíčko, a už je problém. Som koncentrovaný a užívam si len beh. Keď bežím v kostýme polmaratón, to už ponímam ako performanciu, ale beh naboso je pre mňa naozaj relax.
Dennodenne chodím po kontajneroch.
Možno to pre niekoho pôsobí nepochopiteľne, ale je to moja záľuba až potreba.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.