Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Umelec tvorivého optimizmu

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Peter Thiel je výnimočný medzi technologickými miliardármi. Nie je síce taký bohatý ako Mark Zuckerberg alebo Bill Gates, no popri trendových radách, ako budovať úspešný startup,

... je schopný aj pozoruhodných spoločenských úvah. A často pláva proti prúdu.

Chceli sme lietajúce autá, namiesto toho sme dostali 140 znakov,“ poznamenal prednedávnom americký podnikateľ a investor Peter Thiel. Tými 140 znakmi myslel maximálny rozsah správy na sociálnej sieti Twitter. A jeho výrok smeroval k téze, že v posledných štyroch desaťročiach spomaľuje technologický pokrok v hmatateľných oblastiach, ako sú doprava, energetika či vesmírny výskum. Prehliadame to, lebo výhľad na hmotnú realitu nám akurát zastiera ohromný boom informatiky a virtuálnych sfér internetu. No jeden Facebook (medzi ktorého prvých investorov Thiel, mimochodom, patril) nezamestná možno ani toľko ľudí ako voľakedajšia dymiaca priemyselná továreň. A tak mzdy stagnujú a nerovnosť narastá.

Je otázne, či je Thielova téza o spomaľovaní technologického pokroku pravdivá. Nakoniec, lietajúce auto už uzrelo svetlo sveta v jednej nemenovanej stredoeurópskej krajinke. No aj vďaka podobným provokujúcim myšlienkam vyčnieva Thiel spomedzi miliardárov zo Silicon Valley. Na prelome milénia zbohatol vďaka internetovému platobného systému PayPal. Neskôr investoval do ďalších spoločností. No žiadaný je aj ako spoločenský mysliteľ, ktorý uvažuje vlastnou hlavou – čo často znamená opačne, než všetci ostatní. Kniha Od nuly k jednotke s podtitulom Poznámky o startupoch alebo Ako vybudovať budúcnosť, ktorú napísal spolu s Blakom Mastersom, minulý rok vyšla aj v slovenčine (vo vydavateľstve Citadella).

za trhový monopol

Prečo sa vízie science-fiction z 50. a 60. rokov nenaplnili? Podľa Thiela sme možno technologický pokrok začali považovať za automatický a spoliehali sme sa, že niekto všetky tie hračky zo sci-fi filmov vymyslí za nás. „Nemyslím si, že budúcnosť je niečo, čo prosto existuje,“ hovorí v jednom svojom videu, ktoré je možné vidieť na YouTube. „Budúcnosť je niečo, o čom by sme mali hovoriť v súvislosti s našimi vlastnými činmi a voľbami.“ Vo svojej knihe cituje Emersona: „Plytkí ľudia veria v šťastie, veria v okolnosti... Silní ľudia veria v príčinu a následok.“ S týmto presvedčením pozýva čitateľa k tomu, aby sa opäť odvážil aktívne stvárňovať budúcnosť – svoju i ľudstva.

Američania boli podľa Thiela kedysi jednoznačnými optimistami: „Pre jednoznačného optimistu bude budúcnosť lepšia ako súčasnosť, keď jej zlepšenie plánuje a pracuje na nej.“ Dnes sú z nich nejednoznační optimisti. Očakávajú lepšiu budúcnosť, no nevedia presne, ako k nej dôjde, a preto ju ani neplánujú. Európanov vidí Thiel, ktorý sa narodil v nemeckom meste Frankfurt, ako nejednoznačných pesimistov: „Hľadia do neradostnej budúcnosti, no nemajú potuchy, čo si s ňou počať.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite