Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dilema kritického voliča

.filip Olšovský .michal Magušin .denisa Gdovinová .časopis .politika

Piaty marcový deň bude pre takmer dva milióny Slovákov úplne bežný deň. No istá časť obyvateľov Slovenska, ktorá pravidelne chodí k volebným urnám, ...

... bude čeliť zaujímavej dileme: koho voliť? A vôbec, mám ísť voliť?

Nateraz nechajme bokom tých približne štyridsať percent oprávnených voličov, ktorí dlhodobo ignorujú možnosť vyjadriť svoj názor na veci verejné vo voľbách. Istotne na to majú svoje dôvody, podobne ako ich mal Pavol Paška, keď kachličkoval kúpeľňu počas Nežnej revolúcie. Podobne môžeme dočasne pomlčať o oddaných priaznivcoch, ktorí výzvy svojich lídrov počúvajú ako písmo sväté. A odmyslime si aj tú časť pragmatických voličov, ktorí sú s konkrétnou stranou zviazaní vďačnosťou za zamestnanie či bočný príjem. Skutočný boj o povahu našej spoločnosti sa totiž odohráva v mysliach ľudí, ktorí kriticky zvažujú, komu vyjadriť svoju podporu.

Táto skupina to pri voľbách nemala jednoduché ani v minulosti. Viackrát však mala dilemu voliť-nevoliť uľahčenú nosnými ideami ako boj proti mečiarizmu, boj o reformy, alebo úsilie viesť krajinu inak ako Robert Fico. Dokonca aj po sklamaní z pádu pravicovej štvorkoalície a zverejnení Gorily existovala nádej, že prehra prinesie hlbokú sebareflexiu opozičnej scény. No nestalo sa. Preto piaty marec 2016 prináša tradičnú dilemu v obzvlášť vyhrotenej podobe. Kriticky zmýšľajúci občania sa dajú rozdeliť na dve skupiny. Jedni napriek váhaniu a dlhému rozhodovaniu voliť budú. Druhí voliť neprídu, alebo vhodia do urny prázdnu obálku, lebo inú možnosť ani po starostlivom zvažovaní nevidia.

voliť dôveryhodných ľudí

V Ivanke pri Dunaji žije učiteľ a vášnivý diskutér Juraj Šúst. Veciam verejným venuje veľkú časť svojho času: v Kolégiu Antona Neuwirtha vedie mladých ľudí k záujmu o dianie v spoločnosti, ako šéf Spoločenstva Ladislava Hanusa má prsty v iniciatíve Kto pomôže či vo festivale Bratislavské Hanusove dni. Juraj reprezentuje skupinu tých, ktorí nakoniec voliť pôjdu. „Zatiaľ to vidím tak, že budem voliť Veroniku Remišovú,“ hovorí Juraj s tým, že v rezerve má KDH. Už táto odpoveď, preferujúca jednotku na kandidátke OĽaNO-NOVA, naznačuje, že Juraj uvažuje viac o konkrétnych osobnostiach ako o stranách.

Jedným dychom dodáva, že o tom, komu odovzdá hlas, ešte stále uvažuje a aj dianie počas najbližších týždňov môže jeho finálny verdikt ovplyvniť. Samozrejme, aj Juraj Šúst vie, že zakrúžkovaním osobnosti na kandidátke volí aj konkrétnu stranu, v ktorej sú ľudia, s ktorými sa nevie stotožniť. „Neberiem argument, že by som mal voliť iba v prípade, ak by som volil stranu, s ktorou sa viem úplne stotožniť. To by som asi nevolil nikdy,“ tvrdí.

Zároveň svoj postoj nepovažuje za voľbu menšieho zla. Vždy existuje niekto lepší a niekto horší. On chce voliť tých lepších, i keď nie ideálnych. Tak to ani nikdy nebude, jedine ak by ľudia boli anjeli. A vtedy by už vláda nebola nevyhnutná, ako slávne poznamenal James Madison v Listoch federalistov pri diskusiách o Ústave Spojených štátov. Juraj Šúst sa pritom už v minulosti vážne zamýšľal, že voliť nepôjde. Nakoniec vždy volil. Skeptikom rozumie, poukazuje však na situáciu u našich východných susedov. Stále môže byť aj horšie.

Budúcnosť je v rukách mladých ľudí a Juraj s nimi pracuje: sprevádza študentov dielami Platóna či Aristotela na seminároch, analyzuje a argumentuje počas tutoriálov oxfordského typu, žije medzi nimi na kempuse Kolégia.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite